Občas cítim  silný popud chytiť pero a zapísať myšlienky, vlastne pár stránok s  neexistujúceho  príbehu. Postupne pribúdajú ďalšie a ďalšie- ako kúsky mozaiky, až  obraz nadobudne koncepciu a konkrétnosť. Niekedy to trvá dlho,  mesiace a roky. Ako keď vám nie a nie zapadnúť na miesto kus skladačky, ale mozog stále podvedome hľadá riešenie a zrazu viete kam patri. Spravidla mám rozrpracovane viac veci naraz. Ak zájdem do slepej uličky - jednoducho odložím  ten príbeh a venujem sa ďalšiemu. Viem že časom myšlienka si nájde cestu, tak ako voda nachádza cestu cez hrádzu- potom sa k nemu vrátim Tak isto maľujem obraz: najviac času strávim tým, že naňho čumím a snažím sa pochopiť čo presne sa mi na ňom nepáči. Menej času zaberie už maľovanie samotné.