pekná pocitovka :) dýcha na mňa tú svoju atmosféru, čo je fajn :)

akurát čo mi občas vadilo bolo zbytočné prehadzovanie poradia slov, akoby si chcela dávať dôraz na poetickosť textu. v skutočnosti je tento spôsob "poetizovania" zastaralý ako v próze, tak aj v poézii. 

Uvediem príklad: "ten vietor vlastne volá ma naspäť..." namiesto: vietor ma volá späť alebo tak podobne. Zvyšuje to dojem patetickosti, ja osobne mám vtedy pocit, ako keby som čítala nejakú ódu. Ale nevyskytuje sa ti to tam často, takže to len okrajovo ;) proste to nie je potrebné, to najúdernejšie, čo môžeš v texte použiť je obraz. nezvyčajný, zachytávajúci atmosféru a ďalej štylizácia - spôsob akým to podáš. 

Čo ešte veľmi veľmi ruší je pravopis. máš ho v celku slušný, až na: bez ľútostí - bez ľútosti, alebo: z ľahkým srdcom - s ľahkým srdcom (s kým s čím = vždy "s", z koho z čoho = vždy "z") a ešte by si mohla skúsiť písať s diakritikou, pretože bez diakritiky to úplne kazí dojem z diela.

Prečítala som tvoj Vietor teda dvakrát a musím povedať, že tam máš naozaj veľmi pekné momenty :) tie drobné chybičky sa doladia časom, takže v pohode :) ale určite to máš v sebe a píš.

 

Zita