Tak momentálne ešte nie som pripravená odisť, mam ešte veľa plánov, telo síce škripie,ale slúži. Ale viem že raz ten čas príde. Pred rokom visela nado mnou hrozba istej diagnózy. Niekoľko týždňov som prebývala v neistote a rátala s tým že mi možno zostava len pár mesiacov života. Mrzelo ma že nestihnem dokončiť všetky tie veci, čo som začala; myslela som aj na záležitosti, ktoré nevyhnutne budem musieť vybaviť . Ale zároveň mala som oslobodzujúci pocit voľnosti. Už nemusím nič riešiť, plánovať, starať sa o budúcnosť, ktorú nemám. Môžem si dokonale užiť prítomnosť, neobmedzenú ohľadom na budúcnosť. Svet má nezvyčajne ostrý obraz, sýte a jasné farby, zvuky a iné vnemy -ak vieš že sú to možno posledné okamihy, kedy ich ešte môžeš vnímať.