Súhlasím s tým, že ak by na Venuši boli organizmy, schopné viazať kysličník  uhličitý, nemusela skončiť tak zlé. Aj  Zemi koľko raz veľa nechýbalo, aby skončila ako Venuša, alebo opačne-ako veľká snehová guľa. Tomu, že tak sa nestalo, vďačíme nesmiernej odolnosti a prispôsobivosti života. Ale aj tomu že behom tých  posledných miliard rokov na Zem už nepadali v hojnom počte telesa podobne tomu, čo vytvorili na Marse jamy menom Hellas Planitia alebo Argire Planitia. Keby sa niečo také prihodilo, životu nepomôže  hocijaká  odolnosť. A je to iste, že počas prvých miliard rokov existovania života niečo také sa muselo stať opakovane. Stačí sa pozrieť na Mesiac. Jeho "moria" sú rozsiahlymi  plochami stuhnutej lávy, čo sa vyliala zrejme po náraze väčšieho telesa spred 3 miliardami rokov. Stop po nárazoch viac ako dosť, stačí spomenúť kráter "Mare Orientale " s priemerom 965km alebo panvu vedľa neho-ta má priemer až 2550km. Ešte ráz podčiarknem, že teleso, ktoré vyhubilo dinosaurov, zanechalo kráter s priemerom 240km.  Pritom Zem kvôli väčšej hmotností musela byť vystavená ešte väčším útokom z kozmu ako relatívne malý Mesiac.