Ach jaj, ten príbeh asi naozaj dosť zablúdil od pôvodného adresáta. Začiatok dobrý, ale koniec príliš sentimentálny, až klišéovitý. Veď ako aj píšeš, to sa naozaj k Tebe veľmi nehodí. Ale ťažko hodnotiť, možno bol v Tvojej hlave spracovaný tak, že na Teba skutočne zapôsobil, možno by po takom spracovaní zapôsobil aj na mňa... a možno to ani navyše nebol ešte koniec...
Spomínala si, že si chceš zlepšiť slovenčinu, tak Ti dávam zopár postrehov - teraz okolo stavby viet. Najprv Tvoja pôvodná veta, potom môj návrh, ako by to znelo lepšie a prirodzenejšie:
"Neviem prečo práve o tom sa mi snívalo." - Neviem, prečo sa mi snívalo práve o tom.
"Tato obrátená strana vojny málokedy sa vyťahovala na svetlo ľudského vedomia..." - Táto obrátená strana vojny sa málokedy vyťahovala na svetlo ľudského vedomia...
"Vlastne, nič ľudského už nezostávalo v tých bytostiach, už beztak zmrzačených vojnou a teraz každodenne bojujúcich o holé prežitie." - V tých bytostiach, beztak zmrzačených vojnou a teraz každodenne bojujúcich o holé prežitie, vlastne nezostalo už nič ľudského.
"Tie, čo stoja na druhej strane ostnatého drôtu, tiež to nemajú ľahké." - Tí, čo stoja na druhej strane ostnatého drôtu, to tiež nemajú ľahké.
"Partia- niekoľko „násťročných“ chlapcov, ktorým by sedieť na školských laviciach a nie pracovať na 3 zmeny pri strojoch." - Partiu tvorilo niekoľko -násťročných chlapcov, ktorý by mali sedieť na školských laviciach a nie pracovať na tri zmeny pri strojoch.
"Najviac asi rýpala do neho predáčka Kaťka." - Asi najviac do neho rýpala predáčka Kaťka./Najviac do neho rýpala asi predáčka Kaťka.
"Bolo by treba tú ruinu zbúrať, nie zriaďovať v nej výrobu..." - Tú ruinu by bolo treba zbúrať, nie v nej zriaďovať výrobu..."
Ach jaj, ten príbeh asi naozaj dosť zablúdil od pôvodného adresáta. Začiatok dobrý, ale koniec príliš sentimentálny, až klišéovitý. Veď ako aj píšeš, to sa naozaj k Tebe veľmi nehodí. Ale ťažko hodnotiť, možno bol v Tvojej hlave spracovaný tak, že na Teba skutočne zapôsobil, možno by po takom spracovaní zapôsobil aj na mňa... a možno to ani navyše nebol ešte koniec...
Spomínala si, že si chceš zlepšiť slovenčinu, tak Ti dávam zopár postrehov - teraz okolo stavby viet. Najprv Tvoja pôvodná veta, potom môj návrh, ako by to znelo lepšie a prirodzenejšie:
"Neviem prečo práve o tom sa mi snívalo." - Neviem, prečo sa mi snívalo práve o tom.
"Tato obrátená strana vojny málokedy sa vyťahovala na svetlo ľudského vedomia..." - Táto obrátená strana vojny sa málokedy vyťahovala na svetlo ľudského vedomia...
"Vlastne, nič ľudského už nezostávalo v tých bytostiach, už beztak zmrzačených vojnou a teraz každodenne bojujúcich o holé prežitie." - V tých bytostiach, beztak zmrzačených vojnou a teraz každodenne bojujúcich o holé prežitie, vlastne nezostalo už nič ľudského.
"Tie, čo stoja na druhej strane ostnatého drôtu, tiež to nemajú ľahké." - Tí, čo stoja na druhej strane ostnatého drôtu, to tiež nemajú ľahké.
"Partia- niekoľko „násťročných“ chlapcov, ktorým by sedieť na školských laviciach a nie pracovať na 3 zmeny pri strojoch." - Partiu tvorilo niekoľko -násťročných chlapcov, ktorý by mali sedieť na školských laviciach a nie pracovať na tri zmeny pri strojoch.
"Najviac asi rýpala do neho predáčka Kaťka." - Asi najviac do neho rýpala predáčka Kaťka./Najviac do neho rýpala asi predáčka Kaťka.
"Bolo by treba tú ruinu zbúrať, nie zriaďovať v nej výrobu..." - Tú ruinu by bolo treba zbúrať, nie v nej zriaďovať výrobu..."