Robím to nerád, ale v podstate súhlasím so Smilanom. Zákon rovnováhy je dôležitý. „Nadýchnuť sa môžeme iba toľko, koľko vydýchneme.“ Ak sa aj nerovnováha vytvorí, musí neskôr zákonite dôjsť k súladu.
Na vyčítané múdra z The Secret by som si dával pozor.
Tento film (kniha) úplne ignoruje sociálnu realitu a redukuje ju na akési absolútne, individualistické a všemohúce JA. Odvoláva sa na nejaký neznámy pseudoprírodný zákon príťažlivosti (ak nerátame ten Newtonov, ktorý s ním má ale spoločný len názov :P), úplne pritom obchádzajúc zákon kauzality.. každý jav má predsa príčinu, zároveň i dôsledok, neustále nás a naše činy ovplyvňujú rozhodnutia druhých, ktoré my sami ovplyvniť nedokážeme. Myšlienka filmu Secret vychádza z existencie prírodného zákona, je materialistická, zároveň to mieša dokopy so solipsizmom, s hodnou dávkou metafyziky, s výrokmi slávnych, účelovo vytrhnutými z kontextu, s panteizmom, s motivačnými žvástami s dôveryhodnosťou teleshopingu, nevynechajúc ani „stručný úvod“ do kvantovej fyziky. Dokopy sa teda jedná o akýsi necelistvý, tendenčne pozliepaný guláš, ktorý zostáva v konečnom dôsledku verný svojmu názvu – sekrét.
Určitý význam mu ale neupieram – ale len na úrovni viery, podobne ako náboženstvu. Toho kto tomu úprimne verí, môže naozaj stretnúť úspech. „Uzdravuje“ ale viera, nie objektívna platnosť zákona príťažlivosti.
Inak je celý film komplet len jednostrannou obhajobou západného štýlu myslenia. Medzi riadkami nám zdeľuje, že bohatstva (nemyslím „bohatstvo“ duchovné) je dosť pre všetkých a že každý môže na každom zarobiť a teda je akousi vzpruhou pre utrápených ľudí v ťažkých časoch ekonomickej depresie, asi ako reklama „bojovníci proti kríze“.
Robím to nerád, ale v podstate súhlasím so Smilanom. Zákon rovnováhy je dôležitý. „Nadýchnuť sa môžeme iba toľko, koľko vydýchneme.“ Ak sa aj nerovnováha vytvorí, musí neskôr zákonite dôjsť k súladu.
Na vyčítané múdra z The Secret by som si dával pozor.
Tento film (kniha) úplne ignoruje sociálnu realitu a redukuje ju na akési absolútne, individualistické a všemohúce JA. Odvoláva sa na nejaký neznámy pseudoprírodný zákon príťažlivosti (ak nerátame ten Newtonov, ktorý s ním má ale spoločný len názov :P), úplne pritom obchádzajúc zákon kauzality.. každý jav má predsa príčinu, zároveň i dôsledok, neustále nás a naše činy ovplyvňujú rozhodnutia druhých, ktoré my sami ovplyvniť nedokážeme. Myšlienka filmu Secret vychádza z existencie prírodného zákona, je materialistická, zároveň to mieša dokopy so solipsizmom, s hodnou dávkou metafyziky, s výrokmi slávnych, účelovo vytrhnutými z kontextu, s panteizmom, s motivačnými žvástami s dôveryhodnosťou teleshopingu, nevynechajúc ani „stručný úvod“ do kvantovej fyziky. Dokopy sa teda jedná o akýsi necelistvý, tendenčne pozliepaný guláš, ktorý zostáva v konečnom dôsledku verný svojmu názvu – sekrét.
Určitý význam mu ale neupieram – ale len na úrovni viery, podobne ako náboženstvu. Toho kto tomu úprimne verí, môže naozaj stretnúť úspech. „Uzdravuje“ ale viera, nie objektívna platnosť zákona príťažlivosti.
Inak je celý film komplet len jednostrannou obhajobou západného štýlu myslenia. Medzi riadkami nám zdeľuje, že bohatstva (nemyslím „bohatstvo“ duchovné) je dosť pre všetkých a že každý môže na každom zarobiť a teda je akousi vzpruhou pre utrápených ľudí v ťažkých časoch ekonomickej depresie, asi ako reklama „bojovníci proti kríze“.