Sliepka niečo našla. Nemá z toho dobrý pocit. Marí sa jej, že ten nepríjemný pocit už niekedy mala. Pre tú istú vec. Zo strachu aj z hnevu sa rozkotkodáka. Pribehne k nej druhá sliepka. „Čo sa stalo? Našla si niečo?“ pýta sa jej. Prvá sliepka sa zahanbí, ale rýchlo jej príde na um spásonosná myšlienka. Odpovie, že áno, čosi našla, ale čo, to nemôže prezradiť, je to tajomstvo. Aj druhá sliepka sa rozkotkodáka, musí predsa svetu oznámiť svoj názor. Vzápätí sa pridá tretia sliepka a štvrtá a... Rozkotkodákaný celý háj. V tom ruchu a rozruchu nezačujú povzdych orla, letiaceho nad ich kráľovstvom. Nedozvedia sa, že o žiadne Tajomstvo nejde. Orol verí svojmu ostrému zraku a keďže verí aj svojim krídlam, viac ako jeden povzdych ich slávnosti nevenuje. Odletí.

Milé deti, koniec rozprávky a teraz šup do práce. Raz vám prečítam o tom, čo našiel Bansky, ako to má a prečo, ale to už bude z inej knihy.