Čo sa týka formy - aj keď to bol asi zámer dostať sa čitateľovi priamou cestou pod kožu, pôsobí to na mňa vtieravo a pateticky. Ja by som na takúto úvahu pozerala asi s väčšou dôverou, keby tam namiesto tých výkričníkov boli napr. rečnícke otázky, alebo 3 bodky... Jednoducho vložiť do čitateľa väčšiu dôveru, že je schopný sám pochopiť, čo sa mu snažíš povedať. Tiež sa mi zdalo, že čítam stále to isté - niektoré odstavce sú nadbytočné, lebo sú o tom istom.

K obsahu - téma je zaujímavá, tiež mi býva zle nad tým, akí vieme byť voči sebe navzájom bezohľadní, akí sme povrchní a pokryteckí (v rovnakej súvislosti sa s odstupom času hnevávam aj na seba). Ale neviem, neviem, či sa človek, ktorý je zlý k druhým, má skutočne rád. Skôr mám pocit, že ten, kto je ľahostajný, sa tiež stretol v minulosti s ľahostajnosťou a že ubližujúcemu človeku bolo tiež niekedy ublížené.

A ešte jeden dojem: táto úvaha mi pripadá trochu rozporuplná - hovoríš o "ľuďoch" ako keby si sám nebol jedným z nich, hovoríš o egoizme a sám máš povýšený (neláskavý) štýl...