Podriadiť sa zákonu lásky pod hrozbou utrpenia... fakt zaujímavý názor. Akurát že ide voči všetkému, čo láska predstavuje.

Presne ako hovorí Klimeux, mnohokrát trpia aj ľudia, ktorí sa ničím neprevinili (alebo sa až tak neprevinili, aby si zaslúžili povedzme rakovinu). A čo tí? Nedávno sa objavila na trhu knižka – román, ktorý údajne revolučne zodpovedá túto náročnú otázku. Tak som si ju túto jar prečítala. Na základe oslavných ód na autora uverejnených spredu, zozadu a dokonca! aj vo vnútri knižky som čakal nejaké extra ohurujúce vysvetlenie. Ale nič. Keď som sa prehrýzla cez všetky tie pasáže, kde sa podrobne opisovalo, na akých dobrotách si hlavný hrdina pochutnával na stretnutí s Bohom a akú krásnu má Boh záhradu, došla som k “originálnej” pointe – Boh necháva nevinných trpieť, lebo to vraj vie zúžitkovať vo svojich bližšie nešpecifikovaných plánoch. No tak to je úplne geniálne. Znechutene som vrátila knižku, ktorá mi ani najmenej život nezmenila (na rozdiel od čitateľov citovaných na zadnej strane obálky) a táto otázka je u mňa aj naďalej nedoriešená. Samozrejme, aj po Smilanovom príspevku.