... ja som zas čítal Bibliu, tam sa tvrdí, že vraj po smrti sú 3 alternatívy - nebo, peklo, očistec a šlus, o nijakom prevteľovaní ani slovo. ... tiež som čítal eskymácke mýty a tam vraj človek po smrti odíde do krajiny plnej zvere a tam do aleluja môže naďalej zabíjať zver (asi jej je nekonečné množstvo, príp. sa replikuje, alebo čo)... musí to byť smrteľná nuda... ... v inej svätej knihe vraj pravoverní môžu v nebi do nekonečna obcovať s pannami - musí to tiež byť smrteľná nuda... V ďalších 8.562 knihách sa spomína "kolobeh duší", akási recyklácia v kozmickom meradle (čo je samo osebe smiešne, pretože Zem je len nepatrné zrnko piesku medzi vesmírnou hmotou - prečo by nekonečná Vesmíra inteligencia či Boh, (volajme to, ako chceme), venoval toľko starostlivosti nejakým nepatrným baktériám (zv. homo sapiens), čo sa na tomto zrnku piesku vyliahli, a ktorých existencia trvá z hľadiska existencie vesmíru načisto nepatrný zlomok času. Dokonca podľa jednej svätej knihy Boh v jednom takomto bakteriálnom kmeni "našiel zaľúbenie". Zábavné je, že tú knihu napísal, div sa svete, práve ten výnimočný kmeň - diktoval im ju Boh, samozrejme, ako ináč).
Skrátka, čítať knihy rôznych náboženstiev je doslova kráľovská zábava, človek nevie či sa má smiať alebo krútiť hlavou nad tým, čo všeličo sú ľudia schopní povymýšľať, a potom to často i násilím presadzovať ako nemennú pravdu.
Slovíčko vraj bude asi kľúčom ku všetkým náboženstvám na svete - je ich pritom niekoľko tisíc! Odvolávať sa vo filozofických debatách na nejaké "vrajknihy" je veľmi pochybná taktika. (U mňa vzbudzuje väčšinou pobavený úsmev.)
(Z Tvojho posledného odseku však mám dojem, že máš podobný zmysel pre iróniu ako ja, a teda sa nad tou "vrajknihou" s hrôzostrašným názvom, občas tiež pobavene usmievaš. Ale pozor - po smrti nás možno všetkých prejde smiech. Budem sa snažiť, vám živým, odtiaľ podať správu, ako to je; ak ma nepredbehne Jackie v 58. kapitole :-).
... ja som zas čítal Bibliu, tam sa tvrdí, že vraj po smrti sú 3 alternatívy - nebo, peklo, očistec a šlus, o nijakom prevteľovaní ani slovo.
... tiež som čítal eskymácke mýty a tam vraj človek po smrti odíde do krajiny plnej zvere a tam do aleluja môže naďalej zabíjať zver (asi jej je nekonečné množstvo, príp. sa replikuje, alebo čo)... musí to byť smrteľná nuda...
... v inej svätej knihe vraj pravoverní môžu v nebi do nekonečna obcovať s pannami - musí to tiež byť smrteľná nuda...
V ďalších 8.562 knihách sa spomína "kolobeh duší", akási recyklácia v kozmickom meradle (čo je samo osebe smiešne, pretože Zem je len nepatrné zrnko piesku medzi vesmírnou hmotou - prečo by nekonečná Vesmíra inteligencia či Boh, (volajme to, ako chceme), venoval toľko starostlivosti nejakým nepatrným baktériám (zv. homo sapiens), čo sa na tomto zrnku piesku vyliahli, a ktorých existencia trvá z hľadiska existencie vesmíru načisto nepatrný zlomok času. Dokonca podľa jednej svätej knihy Boh v jednom takomto bakteriálnom kmeni "našiel zaľúbenie". Zábavné je, že tú knihu napísal, div sa svete, práve ten výnimočný kmeň - diktoval im ju Boh, samozrejme, ako ináč).
Skrátka, čítať knihy rôznych náboženstiev je doslova kráľovská zábava, človek nevie či sa má smiať alebo krútiť hlavou nad tým, čo všeličo sú ľudia schopní povymýšľať, a potom to často i násilím presadzovať ako nemennú pravdu.
Slovíčko vraj bude asi kľúčom ku všetkým náboženstvám na svete - je ich pritom niekoľko tisíc! Odvolávať sa vo filozofických debatách na nejaké "vrajknihy" je veľmi pochybná taktika. (U mňa vzbudzuje väčšinou pobavený úsmev.)
(Z Tvojho posledného odseku však mám dojem, že máš podobný zmysel pre iróniu ako ja, a teda sa nad tou "vrajknihou" s hrôzostrašným názvom, občas tiež pobavene usmievaš. Ale pozor - po smrti nás možno všetkých prejde smiech. Budem sa snažiť, vám živým, odtiaľ podať správu, ako to je; ak ma nepredbehne Jackie v 58. kapitole :-).