Vyjadrím sa ja ako obrovský skeptik ohľadom pozitívneho myslenia:

Myšlienka objektívnu realitu nezmení. Myšlienka nie je schopná nič zhmotniť, nič vypariť a nič premiestniť. To je to najpodstatnejšie a dôvod, prečo je pokúšať sa o pozitívne myslenie podľa mňa zbytočné. Môže zmeniť subjektívny pohľad na realitu za predpokladu, že daný človek nemá zdravý úsudok, ale ťažko povedať, či je odtrhnutosť od reality a život vo vlastnom imaginárnom svete nejaká výhra. Ako pre koho.

Príklad zo života. Predstavme si dvoch ľudí idúcich lesom (nie spolu), z ktorých jeden sa absolútne nebojí medveďov a neverí, že nejakého stretne, kým druhý má z medveďov veľkú fóbiu. Oproti každému z nich ide medveď. Čo si myslíte, čo sa v prvom a druhom prípade stane, keď sa stretnú? Medveď toho z fóbiou roztrhá a tomu odvážnemu potrasie labou a nechá ho ísť? Nie, pretože medveďovi je úplne ukradnuté, čo si kto o ňom myslí, zareaguje vždy rovnako. A nielen medveď, ale aj celá ostatná príroda vrátane človeka. Okrem hypotetických telepatov nič a nikoho svojim spôsobom myslenia neovplyvníme, pokiaľ sa, pravda, nebudú následky myslenia prenášať aj do nášho konania. Lenže to už je o konaní a nie o myšlienkach.