Zaujímavá poviedka, pekná myšlienka. Ja si síce neviem predstaviť, na čo by človek ešte žil bez ostatných ľudí na svete, ale viem tiež, aký je pud sebazáchovy sviňa. Sebaobetovanie nie je jednoduché. Populárne filmy a knihy z neho urobili príliš banálnu záležitosť vlastnú každému správnemu kladnému hrdinovi. Pritom minimálne pochynosti a sebaľútosť by podľa mňa človek obetujúci sa pre záchranu niekoho iného mal zažívať vždy. O to viac, ak tá smrť nemá byť rýchla a milosrdná, ale pomalá a strašná.

P.S.: Zaujalo ma aj, že vo svojom profile píšeš, že sa rád v diskusii pridávaš na stranu, ktorá je v menšine a skúšaš ju obhájiť. Zaujímavé - ja tiež. Hlavne v otázkach náboženstva, ale aj inde, kde vidím, že by to chcelo viac vyvážený stav názorov. Mám menšinové názory - vďaka čomu ma pri diskusiách prevažne cez internet ide občas poraziť. To je cena za "udržiavanie rovnováhy vo svete". :-)