S tým súhlasím. Veci môžu vynikať len v kontraste. Akurát že toho kontrastu je na môj vkus trochu priveľa. Na to, aby som sa poučila, aby som si vedela vážiť to dobré, by stačilo aj oveľa menej zlého. Priveľkým množstvom nepríjemna a len odrobinkami dobra sa u mňa podarilo akurát tak vybudovať úzkostlivú reakciu: akonáhle mi je dobre, hovorím si: dočerta, ale toto predsa nemôže trvať dlho, nikdy to dlho netrvalo, za chvíľu musí prísť zlé a to zlé zase bude trvať strašne dlho...
Ontogenéza človeka nie je v princípe zlá, utrpenia je v nej možno tak akurát. Len by mala bežať opačným smerom: ľudia by sa mali rodiť starí a bezvládni a postupne mladnúť. Tak by si zdravie a mladosť vážili oveľa viac. Dať človeku najprv dobré a potom zlé je nanič. Takisto je nanič, keď je veľa zlého prerušované len drobnými ostrovčekami radosti. Ak je utrpenie oceán, potom je nutné, aby v ňom boli pevniny, nielen malé skaly trčiace z nekonečnej hladiny. Len vtedy človek nemôže ľutovať, že sa narodil.
P.S.: K precitlivelosti vedie aj opakované a príliš časté dráždenie toho istého miesta, ak sa dráždi skôr, než sa stihlo zahojiť. Imúnnymi sa stávame až po skončení infekcie, no keď nám patogény zvyšujú už počas nej, pravdepodobne to povedie k smrti. Precitlivelosť spôsobená nadmerným utrpením je oveľa nebezpečnejšia než precitlivelosť spôsobená skleníkovými podmienkami.
S tým súhlasím. Veci môžu vynikať len v kontraste. Akurát že toho kontrastu je na môj vkus trochu priveľa. Na to, aby som sa poučila, aby som si vedela vážiť to dobré, by stačilo aj oveľa menej zlého. Priveľkým množstvom nepríjemna a len odrobinkami dobra sa u mňa podarilo akurát tak vybudovať úzkostlivú reakciu: akonáhle mi je dobre, hovorím si: dočerta, ale toto predsa nemôže trvať dlho, nikdy to dlho netrvalo, za chvíľu musí prísť zlé a to zlé zase bude trvať strašne dlho...
Ontogenéza človeka nie je v princípe zlá, utrpenia je v nej možno tak akurát. Len by mala bežať opačným smerom: ľudia by sa mali rodiť starí a bezvládni a postupne mladnúť. Tak by si zdravie a mladosť vážili oveľa viac. Dať človeku najprv dobré a potom zlé je nanič. Takisto je nanič, keď je veľa zlého prerušované len drobnými ostrovčekami radosti. Ak je utrpenie oceán, potom je nutné, aby v ňom boli pevniny, nielen malé skaly trčiace z nekonečnej hladiny. Len vtedy človek nemôže ľutovať, že sa narodil.
P.S.: K precitlivelosti vedie aj opakované a príliš časté dráždenie toho istého miesta, ak sa dráždi skôr, než sa stihlo zahojiť. Imúnnymi sa stávame až po skončení infekcie, no keď nám patogény zvyšujú už počas nej, pravdepodobne to povedie k smrti. Precitlivelosť spôsobená nadmerným utrpením je oveľa nebezpečnejšia než precitlivelosť spôsobená skleníkovými podmienkami.