Súťaženie o zdroje je ale prirodzená vlastnosť každého života. Z tohto pohľadu by bol potom každý život zlý (čo tiež nepopieram). Súťaženie o zdroje je však stále menej zlé, než prosté zabitie, lebo pri ňom dávaš svojmu konkurentovi šancu, aby si našiel obživu niekde inde.
Ak nie je na výber, tak potom konanie človeka nemožno posudzovať ako dobré či zlé. Ale pravdupovediac ma nenapadá taká situácia, v ktorej by človek na výber naozaj nemal. Aj to, že zomrieš ak niečo neurobíš, je možnosť výberu.
Medzi komárom a opilcom je veľký rozdiel. U komára nemôžeš hľadať zlo, lebo nielenže si neuvedomuje, že niekomu škodí, ale tú možnosť uvedomenia ani nikdy nemal. Opilec však tým, že sa opije, dobrovoľne a vedome na chvíľu "odpája" svoje vnímanie dobra a zla. Už to samotné je zlý čin. Zlo je zlom aj vtedy, keď priamo nespravíš škodu (vykopnem sklo výkladu), ale spustíš reťaz udalostí, ktoré v konečnom dôsledku zlo spôsobia (hodím kameň do výkladu, pričom sa tiež môžem sažovať, že to nie ja, ale kameň rozbil sklo).
OK, to kvantitatívne kritérium by si zaslúžilo obsiahlejšiu a presnejšiu štylizáciu - to ako som to napísala, sa hodí len v situácii, kde sa rozhoduje medzi skutkami osožnými pre rôzne veľké skupiny, o újme tam nie je reč. A samozrejme, najväčšie dobro je také, z ktorého majú prospech všetci.
Súťaženie o zdroje je ale prirodzená vlastnosť každého života. Z tohto pohľadu by bol potom každý život zlý (čo tiež nepopieram). Súťaženie o zdroje je však stále menej zlé, než prosté zabitie, lebo pri ňom dávaš svojmu konkurentovi šancu, aby si našiel obživu niekde inde.
Ak nie je na výber, tak potom konanie človeka nemožno posudzovať ako dobré či zlé. Ale pravdupovediac ma nenapadá taká situácia, v ktorej by človek na výber naozaj nemal. Aj to, že zomrieš ak niečo neurobíš, je možnosť výberu.
Medzi komárom a opilcom je veľký rozdiel. U komára nemôžeš hľadať zlo, lebo nielenže si neuvedomuje, že niekomu škodí, ale tú možnosť uvedomenia ani nikdy nemal. Opilec však tým, že sa opije, dobrovoľne a vedome na chvíľu "odpája" svoje vnímanie dobra a zla. Už to samotné je zlý čin. Zlo je zlom aj vtedy, keď priamo nespravíš škodu (vykopnem sklo výkladu), ale spustíš reťaz udalostí, ktoré v konečnom dôsledku zlo spôsobia (hodím kameň do výkladu, pričom sa tiež môžem sažovať, že to nie ja, ale kameň rozbil sklo).
OK, to kvantitatívne kritérium by si zaslúžilo obsiahlejšiu a presnejšiu štylizáciu - to ako som to napísala, sa hodí len v situácii, kde sa rozhoduje medzi skutkami osožnými pre rôzne veľké skupiny, o újme tam nie je reč. A samozrejme, najväčšie dobro je také, z ktorého majú prospech všetci.