Konečne som sa dostala k prečítaniu tohto príspevku.
Podľa záveru táto udalosť na Teba urobila silný dojem. No po prečítaní tohto príspevku si nie som istá, kde sa tam vzal, z čoho vlastne bol. Keby som nevedela odinokiaľ, čo bolo ústrednou témou, tak si ani nie som istá ani tým, čo tým chcel básnik povedať. Vyše polovica textu nie je rozprávaním, iba opisom a hoci aj opis vie vytvárať silné dojmy, tento medzi ne akurát nepatril. Chce to viac tréningu v rozprávaní, vyhľadať v pocitoch to silné a to podchytiť, plesnúť to čitateľovi o hlavu (ale podľa možností nie lopatou), nutné zlá zredukovať. Podstatné veci sa skrývajú, nie sú dobre uchopené. A tiež to, myslím, podčiarkuje starú pravdu, že neupravená realita je čitateľsky nepožívateľná. To neznamená, že si treba pri snahe porozprávať reálnu príhodu pridávať do nej neviemaké dobrodružstvá, ale aspoň čosi, čo tam pri samotnom jej odohrávaní nebolo – nové prirovnanie, metaforu, čokoľvek, čo nám napadlo až dodatočne.
A čisto k technickému spracovaniu... nuž, tomuto textu by napríklad taká automatická kontrola pravopisu, ktorú Ty zavrhuješ, neublížila. :-) Ach, tie čiarky, tie čiarky! Slovíčko „ukusla“ ma kuslo a. „vpravej“ je nejaká nová príslovka? :-)
Dúfam, že Ťa táto dobre mienená kritika neurazí. Veľa blogerov hlavne vo svojich začiatkoch, aj ja, sa evidentne stráca vo svojich myšlienkach, nevie z nich vybrať to podstatné a niekedy ich to (teda text) chctiac-nechtiac vlečie iným smerom než treba. Aj dnes – a to už po cca 5000 normostranách tréningu v zobrazovaní vlastných myšlienok a pocitov! – neraz cítim, ako ma to unáša niekam, kde nechcem a nie a nie sa tomu ubrániť – nanajvýš sa viem s dlhým nosom po množstve zabitých strán vrátiť späť. Ale keď sa tak nad tým zamýšľam, kto sa nevie? Veď zdá sa, že aj Karin sa vedela, aspoň občas.
Konečne som sa dostala k prečítaniu tohto príspevku.
Podľa záveru táto udalosť na Teba urobila silný dojem. No po prečítaní tohto príspevku si nie som istá, kde sa tam vzal, z čoho vlastne bol. Keby som nevedela odinokiaľ, čo bolo ústrednou témou, tak si ani nie som istá ani tým, čo tým chcel básnik povedať. Vyše polovica textu nie je rozprávaním, iba opisom a hoci aj opis vie vytvárať silné dojmy, tento medzi ne akurát nepatril. Chce to viac tréningu v rozprávaní, vyhľadať v pocitoch to silné a to podchytiť, plesnúť to čitateľovi o hlavu (ale podľa možností nie lopatou), nutné zlá zredukovať. Podstatné veci sa skrývajú, nie sú dobre uchopené. A tiež to, myslím, podčiarkuje starú pravdu, že neupravená realita je čitateľsky nepožívateľná. To neznamená, že si treba pri snahe porozprávať reálnu príhodu pridávať do nej neviemaké dobrodružstvá, ale aspoň čosi, čo tam pri samotnom jej odohrávaní nebolo – nové prirovnanie, metaforu, čokoľvek, čo nám napadlo až dodatočne.
A čisto k technickému spracovaniu... nuž, tomuto textu by napríklad taká automatická kontrola pravopisu, ktorú Ty zavrhuješ, neublížila. :-) Ach, tie čiarky, tie čiarky! Slovíčko „ukusla“ ma kuslo a. „vpravej“ je nejaká nová príslovka? :-)
Dúfam, že Ťa táto dobre mienená kritika neurazí. Veľa blogerov hlavne vo svojich začiatkoch, aj ja, sa evidentne stráca vo svojich myšlienkach, nevie z nich vybrať to podstatné a niekedy ich to (teda text) chctiac-nechtiac vlečie iným smerom než treba. Aj dnes – a to už po cca 5000 normostranách tréningu v zobrazovaní vlastných myšlienok a pocitov! – neraz cítim, ako ma to unáša niekam, kde nechcem a nie a nie sa tomu ubrániť – nanajvýš sa viem s dlhým nosom po množstve zabitých strán vrátiť späť. Ale keď sa tak nad tým zamýšľam, kto sa nevie? Veď zdá sa, že aj Karin sa vedela, aspoň občas.