To je síce pravda, ale aj recesívnu mutáciu je zlé prenášať. Môže prejsť niekoľko zdanlivo zdravých generácií Tvojich potomkov, ale raz sa to stane: do oplodneného vajíčka sa dostanú dve recesívne mutácie a choroba prepukne. Nie, nechcem ani to, aby moje deti boli zdanlivo zdravé, ale v skutočnosti prenášači nejakej dedičnej choroby.
Tehotenské vyšetrenia ani zďaleka neodhalia všetky poškodenia. Nie som si istá, ale tuším, že sa pri nich robí len rozbor jadrového genómu. Na prekontrolovanie tých 3,2 miliardy bázových párov by však potrebovali celé mesiace a aj tak nebudú mať úplnú istotu. Pritom len jediná chyba v 3,2 miliardách môže zapríčiniť napríklad silné vlohy pre rakovinu. Ďalej zostanú absolútne neodhalené mutácie v mitochondriách, ktoré tiež prudko znižujú kvalitu života.
Niekto síce môže namietnuť, že keď dokončím túto školu, budem si môcť v labáku sama urobiť genetické vyšetrenia od výmyslu sveta, ale s mojim talentom dostávať absolútne šialené výsledky by som možno "zistila", že nemám žiadne mitochondrie. :-)
Okrem toho, ja nehovorím len o chorobách, ktoré hneď vidno na géne, ale skôr o rôznych kombináciách génov, ktoré nemusia byť ani poškodené, len ich stretnutie sa v jednom organizme predurčuje ten organizmus na ťažký život. Zatiaľ ani zďaleka netušíme, čo všetko je spôsobené génmi a čo prostredím - vieme síce, že génmi sú vinníkmi v prípadoch, keď sa nejaký problém tiahne z generácie na generáciu, ale aký gén/y to sú, či to môže zachrániť vplyv druhého rodiča a podobne, to je, jak sa hovorí, vo hviezdach.
Vyradiť gény z evolúcie je, uznávam, radikálne riešenie. Ale vždy lepšie, ako odsúdiť X generácií na trápenie a živorenie, aby sa potom vonkajšie podmienky zmenili natoľko, že tie "nanič gény" im prídu celkom vhod. Iste sa v DNA každého človeka nájdu aj "pekné úseky", ktoré je škoda navždy stratiť. Ale myslím, že tých "nepekných" je mojom prípade viac - proste nevýhody prevažujú výhody.
To je síce pravda, ale aj recesívnu mutáciu je zlé prenášať. Môže prejsť niekoľko zdanlivo zdravých generácií Tvojich potomkov, ale raz sa to stane: do oplodneného vajíčka sa dostanú dve recesívne mutácie a choroba prepukne. Nie, nechcem ani to, aby moje deti boli zdanlivo zdravé, ale v skutočnosti prenášači nejakej dedičnej choroby.
Tehotenské vyšetrenia ani zďaleka neodhalia všetky poškodenia. Nie som si istá, ale tuším, že sa pri nich robí len rozbor jadrového genómu. Na prekontrolovanie tých 3,2 miliardy bázových párov by však potrebovali celé mesiace a aj tak nebudú mať úplnú istotu. Pritom len jediná chyba v 3,2 miliardách môže zapríčiniť napríklad silné vlohy pre rakovinu. Ďalej zostanú absolútne neodhalené mutácie v mitochondriách, ktoré tiež prudko znižujú kvalitu života.
Niekto síce môže namietnuť, že keď dokončím túto školu, budem si môcť v labáku sama urobiť genetické vyšetrenia od výmyslu sveta, ale s mojim talentom dostávať absolútne šialené výsledky by som možno "zistila", že nemám žiadne mitochondrie. :-)
Okrem toho, ja nehovorím len o chorobách, ktoré hneď vidno na géne, ale skôr o rôznych kombináciách génov, ktoré nemusia byť ani poškodené, len ich stretnutie sa v jednom organizme predurčuje ten organizmus na ťažký život. Zatiaľ ani zďaleka netušíme, čo všetko je spôsobené génmi a čo prostredím - vieme síce, že génmi sú vinníkmi v prípadoch, keď sa nejaký problém tiahne z generácie na generáciu, ale aký gén/y to sú, či to môže zachrániť vplyv druhého rodiča a podobne, to je, jak sa hovorí, vo hviezdach.
Vyradiť gény z evolúcie je, uznávam, radikálne riešenie. Ale vždy lepšie, ako odsúdiť X generácií na trápenie a živorenie, aby sa potom vonkajšie podmienky zmenili natoľko, že tie "nanič gény" im prídu celkom vhod. Iste sa v DNA každého človeka nájdu aj "pekné úseky", ktoré je škoda navždy stratiť. Ale myslím, že tých "nepekných" je mojom prípade viac - proste nevýhody prevažujú výhody.