Ide o slovenskú (?) špecialitu: cudzie je vždy lepšie ako naše. Je to asi tým, že sme roky žili v (najmä) technologicky zaostávajúcom štáte. Ale vo vzťahu k niektorým veciam sa to pomaly mení - napr. radšej si kúpite slovenský jogurt ako nemecký, plný éčiek (aj keď aj niektoré slovenské mliekarne sa činia).

Špeciálnou podkategóriou je (geneticky naprogramovaný) obdiv žien k cudzincom. Mnohé slovenské buchty snívajú o vášnivom počernom cudzincovi (najlepšie Talianovi), ktorého stretnú kdesi na pláži na exotickej dovolenke. Ak ho naozaj stretnú, po čase možno zistia, že je to obyčajný pako, ktorý susedovie Janovi nesiaha ani po päty (žiaľ niekedy zistia aj to, že sú s ním tehotné). Skrátka, cudzinec je cudzinec - geneticky je to určite lepšia voľba, ako susedovie Jano z rovnakého kmeňa. Rozdielnosť kultúr (a to ešte nehovoríme o prípade, ak sa slovenská deva sčuchne napr. s príslušníkom afrického kmeňa Pygmejov, či ruských Samojedov) však často spôsobí rýchle vytriezvenie.

Ale, kedyže už Amor bral ohľady na nesúlad pováh, poškodenie spoločenského postavenie, straty majetku, psychické utrpenie, posmešky okolia, nesúhlas  rodiny, rozvody s pôvodnými partnermi  ... a podobné prkotiny, načisto bezvýznamné z hľadiska zaistenia kvalitného genofondu detí, ktoré sa z takýchto povážlivých spojení narodia?!