"Cudzie je vždy lepšie ako naše" - to je veľké, nepresné zovšeobecnenie. Ani najväčší národniar nemôže poprieť fakt, že na Slovensku nemáme ABSOLÚTNE všetko a ak chceme mať radi niečo, čo nám Slovensko poskytnúť nevie, nemôže to byť iné ako zahraničné. Bohužiaľ, medzi nami je veľa ľudí, ktorí by nám najradšej zakázali mať radi niečo, čo nemôže byť vytvorené na Slovensku...
Geneticky naprogramovaný obdiv k cudzincom opačného pohlavia by nemal z hľadiska populačnej genetiky veľké opodstatnenie. Známe pravidlo "čím väčšie premiešanie génov, tým lepšie" totiž platí len na malé vzdialenosti. Ak sa totiž krížia jedinci z dvoch populácií, ktoré sú veľmi vzdialené, gény adaptácie na dané prostredie, ktoré populácia ťažko, pracne, po mnohé roky zbierala, sú u takého potomka nanič. Keďže sú rozriedené na polovicu, spôsobujú selekčné nevýhody, či už žije v domovine otca alebo matky. A tiež hrajú nezanedbateľnú úlohu spomínané nesúlady pováh, odmietanie spoločnosťou... Suma sumárum: na získanie vhodného genotypu potomka (predpokladám, že si myslel genotyp, čo je súbor génov jedného jedinca na rozdiel od genofondu, čo je súbor génov celej populácie alebo druhu) nie je na kríženie vhodný ani susedovie Jano, ani exot z Talianska, ale najlepšie niekto z iného mesta.
"Cudzie je vždy lepšie ako naše" - to je veľké, nepresné zovšeobecnenie. Ani najväčší národniar nemôže poprieť fakt, že na Slovensku nemáme ABSOLÚTNE všetko a ak chceme mať radi niečo, čo nám Slovensko poskytnúť nevie, nemôže to byť iné ako zahraničné. Bohužiaľ, medzi nami je veľa ľudí, ktorí by nám najradšej zakázali mať radi niečo, čo nemôže byť vytvorené na Slovensku...
Geneticky naprogramovaný obdiv k cudzincom opačného pohlavia by nemal z hľadiska populačnej genetiky veľké opodstatnenie. Známe pravidlo "čím väčšie premiešanie génov, tým lepšie" totiž platí len na malé vzdialenosti. Ak sa totiž krížia jedinci z dvoch populácií, ktoré sú veľmi vzdialené, gény adaptácie na dané prostredie, ktoré populácia ťažko, pracne, po mnohé roky zbierala, sú u takého potomka nanič. Keďže sú rozriedené na polovicu, spôsobujú selekčné nevýhody, či už žije v domovine otca alebo matky. A tiež hrajú nezanedbateľnú úlohu spomínané nesúlady pováh, odmietanie spoločnosťou... Suma sumárum: na získanie vhodného genotypu potomka (predpokladám, že si myslel genotyp, čo je súbor génov jedného jedinca na rozdiel od genofondu, čo je súbor génov celej populácie alebo druhu) nie je na kríženie vhodný ani susedovie Jano, ani exot z Talianska, ale najlepšie niekto z iného mesta.