Ked listy spadnu na zem, premenia sa na ziviny, aby mal strom po zime zasobu pre nove, zelene, svieze, produkujuce kyslik, chraniace plody, poskytujuce prijemny tien. Nie je to vobec smutne, iba nam to pripomina, ze aj my sme len sucastou kolobehu, ktory nezastavime, nezmenime. Ale to nevadi, je lepsie vediet, kolko casu mame na svoje poslanie. Jasne ze su chvile, ked nam to pripada stresujuce, nespravodlive ale ono to je v skutocnosti motivujuce a spravodlive. Tolko strucne na uvod :), ale aby som sa dostal aj ku konkretnym vetam a myslienkam z tvojho uryvku, paci sa mi ten koniec prveho odstavca a tym vztahom dusa a mysel si to celkom pekne ozdobila, aj ked to nie je neopakovana myslienka. Prajem tvojmu citlivemu miestu v dusi, nech tvoju mysel zasobuje i nadalej a nech je v dome stale co robit :)