Nuž, aj to je pohľad na vec. Každý to môže vidieť trochu inak (nie len poézia je mnohotvará).

Ak to zoberieme všeobecne, potom ide z Tvojho pohľadu (ak to vnímam správne) tak trochu o sadomasochistu. Aby sme sa nepochopili zas zle (aj keď vylúčiť sa to vonkoncom nedá :P), na bolesti nie je nič zlé, pokiaľ je prirodzená (je to súčasť života) a taktiež súhlasím s tým, že úspechy bývajú vydláždené krvou (v zmysle, že človeka mnoho stoja). Ale vyžívať sa v bolesti ako takej mi príde trochu (alebo aj dosť) choré. V oboch smeroch. Či už by sa kochal vo vlastnej bolesti alebo v bolesti tých druhých.

Ak to zoberieme konkrétne, tak myslím, že toto nie je jeho prípad. On netúži po bolesti, povedala by som, že chodenie po čriepkoch ho zraňuje nechcene. Problém je v tom, že si stále neuvedomil, že ľudia nie sú skladačka a už vôbec nepatria k jeho inventáru, s ktorým si môže robiť, čo sa mu zachce.

A k tej poslednej vete... uf... ďakujem za kompliment. Trošku si ma zaskočil.