Buď sme sa nepochopili, alebo som to napísala nejako zmätočne. Nie, nie som Bratislavčanka. Som Martinčanka, v Blave len študujem. A čo sa týka tej orientácie, u mňa je to celkom jedno, či je to v lese alebo v meste. Aj keď som niekde v horách, je to rovnako zúfalé. Ani otca už nebaví mi stále dookola hovoriť, ktorý kopec sa ako volá, lebo si to jednoducho nezapamätám - na to, aby som si to dokázala v hlave "otočiť" nemám bunky, takže keď vidím ten istý kopec z iného miesta, pokiaľ nie je naozaj chronicky známy, robí mi problém ho rozpoznať. Preto môže len sotva pochopiť tú neskutočnú radosť, keď niekde niečo spoznám. Ten povznášajúci pocit asi ťažko pochopí niekto so zmyslom pre priestorovú orientáciu :D