Ach, ach, orientácia. =) Môj otec je známy tým, že stačí ísť presne opačným smerom ako on a spoľahlivo dôjdete do cieľa. =D

A ja si neviem odlíšiť pravú ruku od ľavej (na náboženstve ako osemročná som nenávidela "hru", kde vám zaviazali oči, postavili labyrint z lavíc a potom nechali nejaké decko nech vás naviguje akože "doprava", "doľava", "rovno"...stále som vrážala do všetkých lavíc) a musím sa vždy otočiť do tej jednej strany, kde to dokážem. =D