... u Teba iste nie (nádhera, ako si z jedného príkladu vyrobila zovšeobecnenie), mnoho geniálnych umelcov však používalo pri tvorbe rôzne stimulanciá (termín "drogy" chápem v širšom význame): napr. H. de Balzac spotreboval denne niekoľko litrov (!) kávy, čo iste vo veľkej miere ovplyvňovalo množstvo strán, ktoré potom denne produkoval s doslova  buldočou energiou. Bohvie, čo by robil, keby mu kávu vzali. Mnohí umelci tvorili (alebo aspoň viedli inšpiratívne rozhovory) v kaviarňach Paríža či Londýna. Iste tam nepili minerálky... Hašek napísal / vymyslel časť svojho nezabudnuteľného Švejka v krčme - volá sa U kalicha na bojišti a bol tam pravidelným štamgastom, iste tam vypil tony piva... atď. atď. O atmosfére napr. legendárnej parížskej bohémy sú napísané mnohé knihy - alkohol sa tam leje prúdom a pre dym nevidieť na náprotivnú stenu... Tiež o tvorcoch tzv. psychedelického umenia by sa dalo veľa rozprávať. O hudobníkoch rockovej sféry škoda reči (veď mnohí kvôli drogám aj zle dopadli)...

Záver: nenabádam tu potenciálnych autorov, aby pri tvorbe používali chemické stimulanciá, len poznamenávam, že v histórii nájdeme množstvo príkladov ich užívania umelcami, vrátane tých, čo sú dnes maturitnými otázkami. Nič viac.

Páči sa mi výrok O. Wilda: "Cynizmus je umenie vidieť veci také, aké sú, a nie také, aké by mali byť". Buďte, preboha, trochu viac cynickí