Celkom milo napísané, no literatúrou by som to ešte nenazvala. Len také „obyčajné“ zážitky. Ale možno ani nemali ambície byť niečím viac... Niektoré vyjadrenia mi prišli trošku nejasné, opakovali informácie, alebo boli mierne protizmyselné. Nie však až natoľko, aby som nevedela, čo si tým chcela povedať. Napríklad veta „netreba veriť vždy všetkým“, mi trochu zaškrípala, pretože predtým spomínaš, že to bol niekto, komu veľmi dôveruješ. Čiže nie „každý“. Chcelo by to sformulovať to poučenie, respektíve záver toho bodu trochu inak.

A tie preklepy, ach...

Ešte taká moja osobná poznámka k osemnástke ako „to číslo, ktoré všetci tak túžobne očakávajú“. Nuž, ja som ho veru ani zďaleka túžobne neočakávala. :-) V čase dosiahnutia osemnástin som mala pocit, že môj život skončil.