Čítala som tu tie komentáre. Wavako je osoba, ktorú ja rešpektujem a mám ju veľmi rad, je to inak úžasný človek, tak ako veľa ľudí na tomto blogu, ale chcela by som sa možno trochu inak prihovoriť...
Vieš Zdenka, kedysi som bola taká (ešte za čias, keď som si myslela, že som majster sveta, a že mne prvej patrí pero do ruky), že za túto báseň by som ti asi napísala niečo strašne škaredé, aj keď na prvý pohľad možno diplomaticky úctivé. Teraz som už stará a keď som to čítala, pripomenulo mi to moje prvé verše :) v zošítku s kvietkami :D ako som si čmárala a veci, ktoré ma ťažili som sa snažila zo seba dostať von. o nich nikto nevie, nikde nie sú, len v tom jednom zošítku, ale keby ich tu niekto čítal, tak ma asi pekne zakopú :D také boli oničom :D
Na otázku Wavako, či to človek musí "mať v sebe", alebo či je to drinou, by som vedela odpovedať aj áno aj nie. Myslím si, že každý, kto sa v dnešnej dobe chytí pera to "má v sebe", lebo keby ho k tomu nič neťahalo, tak sa do toho predsa nikdy nepustí. A pritom to na prvý pohľad môže vyzerať, že na to vôbec nemá. Na druhej strane, ak sa niekto pýta, či je to drinou a mám odpovedať podľa vlastných skúseností, musím povedať, že áno, proteže len teraz môžem vo svojom počítači nájsť viac než 400 Word dokumentov, nehovoriac o tých 300 stranových "románoch" na papieroch, čo som písala ako malé decko a nespočetne veľa rozpísaných hlúpostí po zošitoch a zdrapoch papiera.
Celé je to o tebe Zdenka. Pokiaľ ti toto pomáha dostať sa z nejakej životnej situácie, píš :) a neprestávaj. Po čase to buď vzdáš alebo ti to ostane ako tvoja súčasť. Mne písanie veľmi pomáhalo, keď som bola sama a keď mi bolo zle. A nezačala som s písaním ako hrdina, ale skôr ako decko bez kamarátov, ktoré nemá už čo iné robiť.
A ďalšia vec, si ešte mladá :) ak ťa tu niečo čo niekto napíše zamrzí, musíš sa nad to povzniesť. Ja sa zastávam Wavako, pretože ona je jeden z tých mála ľudí čo povedia narovinu pravdu. a to je nakaždom blogu dôležité.
drž sa a ak sa chceš motivovať, čítaj. učíme sa od väčších, aby sme sa sami mohli stať veľkými. čawko ;)
Čítala som tu tie komentáre. Wavako je osoba, ktorú ja rešpektujem a mám ju veľmi rad, je to inak úžasný človek, tak ako veľa ľudí na tomto blogu, ale chcela by som sa možno trochu inak prihovoriť...
Vieš Zdenka, kedysi som bola taká (ešte za čias, keď som si myslela, že som majster sveta, a že mne prvej patrí pero do ruky), že za túto báseň by som ti asi napísala niečo strašne škaredé, aj keď na prvý pohľad možno diplomaticky úctivé. Teraz som už stará a keď som to čítala, pripomenulo mi to moje prvé verše :) v zošítku s kvietkami :D ako som si čmárala a veci, ktoré ma ťažili som sa snažila zo seba dostať von. o nich nikto nevie, nikde nie sú, len v tom jednom zošítku, ale keby ich tu niekto čítal, tak ma asi pekne zakopú :D také boli oničom :D
Na otázku Wavako, či to človek musí "mať v sebe", alebo či je to drinou, by som vedela odpovedať aj áno aj nie. Myslím si, že každý, kto sa v dnešnej dobe chytí pera to "má v sebe", lebo keby ho k tomu nič neťahalo, tak sa do toho predsa nikdy nepustí. A pritom to na prvý pohľad môže vyzerať, že na to vôbec nemá. Na druhej strane, ak sa niekto pýta, či je to drinou a mám odpovedať podľa vlastných skúseností, musím povedať, že áno, proteže len teraz môžem vo svojom počítači nájsť viac než 400 Word dokumentov, nehovoriac o tých 300 stranových "románoch" na papieroch, čo som písala ako malé decko a nespočetne veľa rozpísaných hlúpostí po zošitoch a zdrapoch papiera.
Celé je to o tebe Zdenka. Pokiaľ ti toto pomáha dostať sa z nejakej životnej situácie, píš :) a neprestávaj. Po čase to buď vzdáš alebo ti to ostane ako tvoja súčasť. Mne písanie veľmi pomáhalo, keď som bola sama a keď mi bolo zle. A nezačala som s písaním ako hrdina, ale skôr ako decko bez kamarátov, ktoré nemá už čo iné robiť.
A ďalšia vec, si ešte mladá :) ak ťa tu niečo čo niekto napíše zamrzí, musíš sa nad to povzniesť. Ja sa zastávam Wavako, pretože ona je jeden z tých mála ľudí čo povedia narovinu pravdu. a to je nakaždom blogu dôležité.
drž sa a ak sa chceš motivovať, čítaj. učíme sa od väčších, aby sme sa sami mohli stať veľkými. čawko ;)