Mne sa páči ani nie tak forma ako skôr myšlienka, alebo také náčrtky myšlienok v tejto básni.. možno som ich pochopil inak ako to Joujou pôvodne myslela, ale to podľa mňa vôbec nevadí. O tom by asi básne mali byť, že každý človek si v nich nájde to svoje. Práve preto nemám moc rád "odbornú" literárnu kritiku, pretože básnenie nie je vedou, je to sebavyjadrenie. Básnik nemôže byť dobrý alebo zlý, môže byť len pravý alebo falošný. Ak svoje vnútro popisuje pravdivo, (hoc niekedy možno trochu kostrbato) je to básnik. Ak píše strhujúce verše ale nie podľa pravdy, je to prinajlepšom, zručný remeselník, nie však básnik.
Netvrdím, že kritizovať sa nemá. Ale treba brať na zreteľ, že každá kritika je subjektívna. Neznášam odborných kritikov, ktorí si myslia, že majú nejaký monopol na dobré básne a len oni vedia, ktorá báseň za čo stojí :P to svedčí len o nedostatku ich empatie a vcítenia sa do autora. Ak kritizujem, tak môžem povedať, že sa mi báseň nepáči, nestotožnil som sa s myšlienkou, nesedí mi jej forma a pod. Ale vždy len z vlastného pohľadu, nikdy objektívne.
A ešte k tým čechizmom... s tým si vôbec nelám hlavu, ja mám čechizmy rád, podľa mňa je čeština najpoetickejší jazyk celkovo. Vlastne ani neviem, prečo každý rieši čechizmy :D zrejme ste všetci jazykoví puristi :) naša reč je ale natoľko "zašpinená" cudzými slovami, že nejaký občasný čechizmus sa podľa mňa dá prepáčiť. Zoberme si napríklad slovo "jak". To sa používa pomerne bežne a tiež je to čechizmus. Ale čo použiť miesto neho? "ako"? ..to je hrozne nemelodické slovo.. alebo snáď "sťa"? to sa používalo pred 200 rokmi :D
sory, už píšem trochu mimo témy, mal som hodnotiť :) tak teda 2 body z 5! (samozrejme iba môj názor)
Mne sa páči ani nie tak forma ako skôr myšlienka, alebo také náčrtky myšlienok v tejto básni.. možno som ich pochopil inak ako to Joujou pôvodne myslela, ale to podľa mňa vôbec nevadí. O tom by asi básne mali byť, že každý človek si v nich nájde to svoje. Práve preto nemám moc rád "odbornú" literárnu kritiku, pretože básnenie nie je vedou, je to sebavyjadrenie. Básnik nemôže byť dobrý alebo zlý, môže byť len pravý alebo falošný. Ak svoje vnútro popisuje pravdivo, (hoc niekedy možno trochu kostrbato) je to básnik. Ak píše strhujúce verše ale nie podľa pravdy, je to prinajlepšom, zručný remeselník, nie však básnik.
Netvrdím, že kritizovať sa nemá. Ale treba brať na zreteľ, že každá kritika je subjektívna. Neznášam odborných kritikov, ktorí si myslia, že majú nejaký monopol na dobré básne a len oni vedia, ktorá báseň za čo stojí :P to svedčí len o nedostatku ich empatie a vcítenia sa do autora. Ak kritizujem, tak môžem povedať, že sa mi báseň nepáči, nestotožnil som sa s myšlienkou, nesedí mi jej forma a pod. Ale vždy len z vlastného pohľadu, nikdy objektívne.
A ešte k tým čechizmom... s tým si vôbec nelám hlavu, ja mám čechizmy rád, podľa mňa je čeština najpoetickejší jazyk celkovo. Vlastne ani neviem, prečo každý rieši čechizmy :D zrejme ste všetci jazykoví puristi :) naša reč je ale natoľko "zašpinená" cudzými slovami, že nejaký občasný čechizmus sa podľa mňa dá prepáčiť. Zoberme si napríklad slovo "jak". To sa používa pomerne bežne a tiež je to čechizmus. Ale čo použiť miesto neho? "ako"? ..to je hrozne nemelodické slovo.. alebo snáď "sťa"? to sa používalo pred 200 rokmi :D
sory, už píšem trochu mimo témy, mal som hodnotiť :) tak teda 2 body z 5! (samozrejme iba môj názor)