Chcela by som dodať k tejto diskusii, že báseň od p. Heviera ktorá je tu spomenutá nie je kópia. Boli to čisto moje zážitky a už vôbec by som si nedovolila niekoho kopírovať a vonkoncom nie p. Heviera.

Nevravím, že ju má každý pochopiť a každý sa s ňou má stotožniť. Myslím si , že ju  pochopí len určitý typ ľudí. Pán( pani ) nn: ďakujem pochopili ste to o čo tam šlo...snáď ešte pár detailov ale to tu vysvetľovať nebudem.

Súhlasím s pánom(pani) Kelmuxom . Ohľadom češtiny a čechizmov a cudzích slov a to, že básnenie je sebavyjadrenie. Čo by to bolo za básnika keby nedával do básni seba. Hlavne podľa mňa by mal byť autor kreatívny a nie držať sa zásad a pravidiel . Áno určite niektoré zásady treba ale nie natvrdo..bolo by to potom všetko fádne a tvorba sucho pádna. Je to ako v hudbe. Napríklad jedná pieseň- skladba sa dá zaspievať či zahrať mnohými spôsobmi a je vec chuti a vkusu komu sa bude páčiť alebo nie.

To isté platí snáď aj v písaní a podľa mňa aj u odbornej kritiky, myslím tým vec vkusu ..ale oni už odborníci vedia. A ešte niečo na margo toho, veď aj V.Van Gogh vo výtvarnom umení bol pochopený a uznaný až po smrti . Dnes sa jeho obrazy predávajú za poriadne milióny a vtedy ho odsudzovali...ale to je debata...

Pani Mária. Mazúchová a čo je  na starých knižných výrazoch?- podľa mňa majú svoje čaro a prehadzovaní slovosledu?-  práve to! sa mi páči , pohrávať sa s prehadzovaním slov.

Aj tak ďakujem za Vašu kritiku, či už konštruktívnu, subjektívnu alebo objektívnu. Písať určite budem a neodradí ma to .