... to, že joujou spracovala podobnú myšlienku ako Hevier, lenže zo svojho pohľadu, je pre ňu skôr pocta ako hana. Považoval som to za zaujímavú náhodu. Ani vo sne mi nenapadlo niekomu "naznačovať", že je plagiátor - básne sú celkom odlišné, akurát majú spoločné vyznenie (ináč, prišiel na to už Kristus: láska je najlepší štít pred zlom, nešťastím, strachom ba i smrťou).
Heviera som sem zavesil zo "študijných dôvodov" - už v stredoveku sa učili adepti napr. výtvarných umení od majstrov - a Hevier naozaj Majster je - dá sa od neho mnoho naučiť - napr. o tom, čo je to rým, rytmus, metafora či iné básnické ozdoby, čo je to vlastne poézia a čo už nie. Porovnanie oboch básničiek s podobným námetom je k tomu skvelou príležitosťou. Joujou sa niečo podarilo, niečo nie. Hevierov text nemá chybu. Oplatí sa ho preto "preštudovať" a poučiť sa.
Myslieť si, že "autor môže písať ako chce", "ako to cíti", "ako mu zobák narástol" a "nikto nemá právo mu do toho hovoriť" je totálna hlúposť.
Je to niečo podobné, ako tvrdiť, že hostia v reštaurácii nemajú čo hovoriť šéfkuchárovi do varenia - ani keď im prinesú jaternicu posypanú práškovým cukrom :)
(Ináč, odbor Teória literatúry sa študuje na vysokej škole 4 roky. Na mnohé veci samorastlí amatérski talenti prídu, no obvykle z ich písačiek cítiť na kilometer, že málo čítajú a málo sa zaoberajú aj formálnou stránkou "básnenia". Je to škoda, pretože často majú svieže, nezvyčajné postrehy, no vinou nezvládnutej formy básnička potom vyzerá podobne, ako geniálne naprojektovaná vila, z ktorej opadáva omietka.)
P.S. Či píšem poéziu? Nie, asi na to nemám, píšem zatiaľ len poviedky, občas ich aj uverejňujem, ale na iných blogoch. Sem-tam sa pozriem, "čo nového u susedov" a (veľmi zriedka) aj diskutujem o dielkach "kolegov".
... to, že joujou spracovala podobnú myšlienku ako Hevier, lenže zo svojho pohľadu, je pre ňu skôr pocta ako hana. Považoval som to za zaujímavú náhodu.
Ani vo sne mi nenapadlo niekomu "naznačovať", že je plagiátor - básne sú celkom odlišné, akurát majú spoločné vyznenie (ináč, prišiel na to už Kristus: láska je najlepší štít pred zlom, nešťastím, strachom ba i smrťou).
Heviera som sem zavesil zo "študijných dôvodov" - už v stredoveku sa učili adepti napr. výtvarných umení od majstrov - a Hevier naozaj Majster je - dá sa od neho mnoho naučiť - napr. o tom, čo je to rým, rytmus, metafora či iné básnické ozdoby, čo je to vlastne poézia a čo už nie. Porovnanie oboch básničiek s podobným námetom je k tomu skvelou príležitosťou. Joujou sa niečo podarilo, niečo nie. Hevierov text nemá chybu. Oplatí sa ho preto "preštudovať" a poučiť sa.
Myslieť si, že "autor môže písať ako chce", "ako to cíti", "ako mu zobák narástol" a "nikto nemá právo mu do toho hovoriť" je totálna hlúposť.
Je to niečo podobné, ako tvrdiť, že hostia v reštaurácii nemajú čo hovoriť šéfkuchárovi do varenia - ani keď im prinesú jaternicu posypanú práškovým cukrom :)
(Ináč, odbor Teória literatúry sa študuje na vysokej škole 4 roky. Na mnohé veci samorastlí amatérski talenti prídu, no obvykle z ich písačiek cítiť na kilometer, že málo čítajú a málo sa zaoberajú aj formálnou stránkou "básnenia". Je to škoda, pretože často majú svieže, nezvyčajné postrehy, no vinou nezvládnutej formy básnička potom vyzerá podobne, ako geniálne naprojektovaná vila, z ktorej opadáva omietka.)
P.S. Či píšem poéziu? Nie, asi na to nemám, píšem zatiaľ len poviedky, občas ich aj uverejňujem, ale na iných blogoch. Sem-tam sa pozriem, "čo nového u susedov" a (veľmi zriedka) aj diskutujem o dielkach "kolegov".