Námet básničky je pekný, žáner balady vhodný. Autorka má však absolútne nezvládnuté remeslo, ktoré je nutnou (ale nepostačujúcou) podmienkou, aby sa človek stal poetom (napr. gramatické rýmy sadla-padla, ronila-sklonila ... chýba už len láska-páska, resp. orangutan-propanbutan:) Logická a vecná stránka diela však poskytuje bohatý materiál na sémanticko-pneumaticko-lingvisticko-filozofický rozbor. Chcel by som teda na niektoré miesta Vaše Honorability, Magneficiencie a Susceptibility upozorniť. 1.citát: "Jemnú nitku v rukách jedna i druhá držala Nad potôčkom k sebe každá svoj koniec ťahala Preťala sa nitka tu na jednej, tu na druhej strane" Ak nejde o opakovaný dej a dvaja ľudia ťahajú niť ponad potok, pričom prekročia medzu pevnosti nite v ťahu, niť sa preruší len v jedinom mieste, teda nie "tu na jednej, tu na druhej strane" - odporovalo by to fyzikálnym zákonom. Verš by sa dal teda logicky vysvetliť len tak, že nitku ťahali prvýkrát a pretrhli ju najprv bližšie k deve č.1 ("tu na jednej"), následne ju zviazali a znova ju ťahali - a zas sa im pretrhla tentoraz bližšie k deve č. 2 ("tu na druhej strane"). 2. citát: "Zviazanú nitku v rukách tuho stískali Hádam tie uzly dosť pevne zviazali." Pretože báseň neuvádza časť deja počas ktorého došlo k zviazaniu nite, ponúka sa toto (trochu komické) vysvetlenie: devy si museli konce nití, ktoré držali v rukách, uviazať o blízke stromy, vojsť do vody a kdesi v strede potoka nitky zviazať. Potom sa vrátili každá na svoj breh, odviazali nitky od stromov a znova sa vzájomne preťahovali. 3. citát: " ... dážď husto sa lial Na nitke jemnej uzlíka nenechal Len krátke konce už devy zvierajú Za nitkou v potôčku smutne sa dívajú" Dážd zrejme spôsobil rozviazanie uzlíka. Bolo by to vierohodné, keby bola nitka pred tým, než začalo pršať suchá - zmáčanie nite dažďom by spôsobilo zmenšenie kĺzavého trenia v uzlíku, a tým jeho rozviazanie. Má to však jeden háčik: niť bola mokrá už pred jej zviazaním, pretože devy museli ísť do potoka. Napriek tomu je táto časť básne fyzikálne vysvetliteľná - zmáčanie nite pri nedokonale uviazanom uzlíku (viazali ho v strese, pretože prúd im podrážal nohy) môže spôsobiť jeho rozviazanie. To, že sa nitka rozviazala, až keď začalo pršať, sa dá pripísať na vrub meniaceho sa namáhania nite. Psychologicky je totiž vysvetliteľné, že keď sa dvaja ľudia preťahujú lanom, a zrazu začne búrka - zvýšený adrenalín a pocit nepohody spôsobí u oboch aktérov (najmä ak ide o adolescentov) silnejšie ťahanie lana (u nás nitky), čo viedlo k rozviazaniu uzlíka. 4. citát: "Víli (má byť víly) prišli na pomoc Kol do kola tancovali Novú nitku usúkali" Tieto verše sú v poriadku - víly sú zázračné bytosti, a tak môžu pokojne aj pri potoku zohnať napr. konope (bežne ho fajčia) a usúkať nitku, t.j. spraviť zázrak. Chvíľku vážne: Z básne vyplýva pekné (a známe) poučenie. Lenže my ľudia sme nepoučiteľní, a tak nezaškodí nám ho občas pripomenúť aj v obraznej básnickej forme. prof. RNDr. Ing. John Whirpool, PhD. University of Oxford