prvá polovica toho ma najprv takmer rozplakala, pretože v súčasnosti prežívam čosi podobné a je mi z toho fakt na nič. mám však dojem, že u mňa to spôsobila iná ženská, ktorá mi chlapca zmagorila (a on bol tiež idiot že sa nechal) a teraz mám problém prestať tú babu nenávidieť, aj keď viem, že musím. Môj príbeh nekončí takýmto happy endom...

z technickej stránky :D je to naozaj obyčajný príbeh, ale nie zlý, len by sa myslím dalo čo vylepšovať. ak teda môžem tú kritiku trochu, nepáči sa mi, že je celý taký neurčitý.... iba on a ona. mám pocit, že už len tým, keď má postava meno, sa môže lepšie čitateľovi dotknúť srdca. je mi tej ženy ľúto, ale asi si to spôsobila sama, takže väčší obdiv patrí mužovi. je málo takých, čo sa naučia úprimne tolerovať nejaké nedostatky svojej druhej polovičky.

tento tvoj príbeh mi akosi silne pripomenul ten pocit zrady, ktorý v sebe mám. samota, ticho, spomienky a ľútosť nad niečím, za čo si myslím vlastne ani nemôžem. stratená dôvera... smútok.

nech ťa múza kope, Denka, máš aj na viaac :D nie že by to bolo zlé ale máš na to aby si napísala niečo fakt dobré. prajem ti nájsť si nejakú kvalitnú myšlienku.