Milý Dušan,
ďakujem Ti veľmi pekne za povzbudivé slová, ktoré po dlhom čase boli ako balzam na moju dušu.
Akonáhle som si prečítala tvoje slová,a tvoje veľmi pekné pirorvnanie "každá fráza je ako úder zvona"  v duchu si hovorím: "To je ako ten zvonár u Matky Božej v Paríži". :-)  Empatický k blížnym a verný svojim zvonom (frázam).

No a uhádni, čo som ako prvé spravila po prečítaní tvojho komentára? :-) Zobrala som si do rúk pokrčený papier a skúšala som čítať nahlas to moje napísané "Skús" ( a pekne aj pred zrkadlom). :-) Máš pravdu, je dôležité trafiť správne slovom! Dám na tvoju radu...

Ja o sebe netvrdím, že som bohvie aká básničkárka a umelkyňa, mne nejde ani o to, vyvolať "boom" u všetkých čitateľov, som skôr ten typ písajúceho, ktorý chce niečo dať tomu druhému prostredníctvom svojho diela, nechce písať o hocičom, ale o tom, čo ľudí chytí za srdce a nachvíľu zastaví v tomto urýchlenom svete, a tak sa aj zamyslia. Témy ako: láska, život, priateľstvo, viera, rodina...a pod. pre mňa nebudú nikdy otrepané. Ako len môžu?! Veď sú to atribúty nášho života, nášho duševného života...A predsa, každý ich vnímame inak, a každý tvorca ich podá inak i na papier....proste pre mňa nemôžu byť otrepané, veď napr. ako povedal Čech láska je sama o sebe poézia života. ;-)

Som, rada, že si sa ozval, lebo takto aspoň viem, že tuna mám druha, ktorý mi aspoň trošku rozumie...

Pekný zvyšok dňa praje

potencionálny zvonár

Raden ;-)