Vyjadrím sa aj ja, keďže som bol Ginom priamo menovaný a ocitol som sa tak neprávom na jednom zozname s menami ako Rúfus či Válek, kde by som sa ja osobne neodvážil uviesť ani po šiestich pivách :) (Gino ma spomenul samozrejme iba v rámci enigmy, ale niekto by to mohol zle pochopiť). Ja myslím, že tu na enigme je možné nájsť viacerých prispievateľov, ktorých stojí zato si prečítať. Nikoho nebudem menovať, verím, že pri troche snahy si ich nájdeš aj sama. Každý má taktiež iný vkus, takže čo sa páči mne, nemusí sa pozdávať tebe.
Každopádne, treba hlavne veľa čítať, ako už bolo povedané, samozrejme nie len na enigme :P okrem Rúfusa a Váleka by som ja osobne odporúčal zo slovenských napríklad Novomeského. Zo starších ani taký Smrek či Lukáč nie sú na zahodenie, aj keď to už pre mňa nie sú autori takpovediac, svetového formátu, ale v rámci „provinčných“ pomerov sa to dá čítať.
Rýmy a stylistika podľa mňa nie sú všetko. I významní básnici niekedy používali gramatické rýmy, často sa inšpirovali ľudovými piesňami. Napríklad Gellner alebo Šrámek ich využívali pomerne často a práve ten ich básnický „diletantizmus“ je na nich najsympatickejší. Tým chcem povedať, že i gramatické rýmy sa dajú za určitých okolností odpustiť - ak budú mať tvoje diela výpovednú hodnotu, určitú originalitu a obsahovo zaujmú čitateľov (to už ale nehovorím o absolútnych rýmoch typu chiki liki tu-a, „Koľko ľudí máme okolo seba, no mnoho z nich vidí iba seba“, to už trhá uši).
Opustil by som teda na tvojom mieste tieto stojaté vody stokrát premletých tém ako je priateľstvo, v tomto prípade, alebo by som sa danú tému aspoň snažil podať nejakým neotrelým novátorským spôsobom, který by vyznel menej ako klišé. To, čo si o priateľstve napísala už všetci vieme.. áno, v núdzi poznáš priateľa. Ale my, ako čitatelia, chceme viac! :)
Vyjadrím sa aj ja, keďže som bol Ginom priamo menovaný a ocitol som sa tak neprávom na jednom zozname s menami ako Rúfus či Válek, kde by som sa ja osobne neodvážil uviesť ani po šiestich pivách :) (Gino ma spomenul samozrejme iba v rámci enigmy, ale niekto by to mohol zle pochopiť). Ja myslím, že tu na enigme je možné nájsť viacerých prispievateľov, ktorých stojí zato si prečítať. Nikoho nebudem menovať, verím, že pri troche snahy si ich nájdeš aj sama. Každý má taktiež iný vkus, takže čo sa páči mne, nemusí sa pozdávať tebe.
Každopádne, treba hlavne veľa čítať, ako už bolo povedané, samozrejme nie len na enigme :P okrem Rúfusa a Váleka by som ja osobne odporúčal zo slovenských napríklad Novomeského. Zo starších ani taký Smrek či Lukáč nie sú na zahodenie, aj keď to už pre mňa nie sú autori takpovediac, svetového formátu, ale v rámci „provinčných“ pomerov sa to dá čítať.
Rýmy a stylistika podľa mňa nie sú všetko. I významní básnici niekedy používali gramatické rýmy, často sa inšpirovali ľudovými piesňami. Napríklad Gellner alebo Šrámek ich využívali pomerne často a práve ten ich básnický „diletantizmus“ je na nich najsympatickejší. Tým chcem povedať, že i gramatické rýmy sa dajú za určitých okolností odpustiť - ak budú mať tvoje diela výpovednú hodnotu, určitú originalitu a obsahovo zaujmú čitateľov (to už ale nehovorím o absolútnych rýmoch typu chiki liki tu-a, „Koľko ľudí máme okolo seba,
no mnoho z nich vidí iba seba“, to už trhá uši).
Opustil by som teda na tvojom mieste tieto stojaté vody stokrát premletých tém ako je priateľstvo, v tomto prípade, alebo by som sa danú tému aspoň snažil podať nejakým neotrelým novátorským spôsobom, který by vyznel menej ako klišé. To, čo si o priateľstve napísala už všetci vieme.. áno, v núdzi poznáš priateľa. Ale my, ako čitatelia, chceme viac! :)