Neviem ako presne chápu reinkarnáciu jednotlivé náboženstvá, nie je to pre mňa až tak dôležitý problém ale počas čítania tvojej poviedky mi napadlo presne to, k čomu si v ďalších riadkoch dospela sama, takže máme asi celkom podobné zmýšľanie.. Teda keďže vlastne čas neexistuje a prebieha nejaká „recyklácia“ duší, prečo by tých duší malo byť viacero? Čo keď je to všetko iba jedna duša, ktorá sa neustále prevteľuje do všetkých možných osôb, ktoré žili v určitej dobe? A i keď osobne v reinkarnáciu (v takejto metafyzickej podobe) neverím, má pre mňa tvoj príspevok akýsi unanimistický etický odkaz – nie „miluj blížneho svojho ako seba samého“ ale „miluj seba samého, lebo sám si svojím blížnym“.

Štylisticky nemám moc čo vytknúť, akurát ma rušilo, že rozprávač – Boh sa obracal v celom texte (nie len v priamej reči) na toho dotyčného v druhej osobe miesto aby o ňom hovoril v osobe tretej. V tom som samozrejme pochopil zámer, keď som sa dostal k hlavnej myšlienke, takže ti to nemôžem vytknúť.

Keď to porovnám s nedávnym príspevkom istého „baníka“ s podobnou božskou tématikou, vychádzaš z toho ako jasný víťaz. Čiže i možno trochu otrepaná téma môže byť podaná pútavo.