Už dlho som si nečítala dobrú vec a hlavne no... výstižnú? Tie metafory sú úplne dokonalé... Veci ako hmla na ramenách a zahryznutie do piesku ma dostali ale koniec... Pravdupovediac som nečakala takýto koniec lebo je už raz pravidlom (aspoň u mňa), že keď človek napíše dobrú vec a slová z neho padajú ako nič, zasekne sa na konci a nikdy nevysloví to čo chcel... Tým pádom stráca význam ale toto určite nie je jedným z týchto prípadov. Koniec ma doslova odrovnal? :) Tlieskam... fakt pekné :)