sú dôležité aj pre mňa a aj v próze. Pravidlá, až na malé výnimky, ignorujem, píšem si po svojom. Sú však kontrasty, ktoré zahrkocú človekom nepríjemne (Rakovina je rozklad. Ako vonia rozklad?) a kontrasty, ktoré zaujmú nevšednosťou, také, že čitateľ nevie, čo si má pod nimi predstaviť, a tak sa začíta.

Nechcem sa dohadovať, kto má pravdu. Ja si málokedy nechám poradiť, preto málokedy radím druhým, i keď tu som chcela; už nechcem.