V prvom rade, forma. Robí príbeh nečitateľným. Slová stojace osamotené v riadku či na jeho konci s obrovskou medzerou pred nimi len mätú. Navyše niekde akoby často slov a viet úplne zmizli, napríklad začiatok vety: „to teraz pôjdeš vyklepať, tak...“ Neviem, či sa to tak zle zobrazuje len mne, každopádne je veľmi náročné to čítať – čo je škoda, lebo po stránke gramatickej a zhruba aj štylistickej to nevyzerá na zlé dielo. Ale takto ťažko hodnotiť. No aspoň niečo: „Tomáš krúti volantom a kričí na mňa, aby som rýchlo vysadla.“ – ak sa nemýlim, idú v aute šialenou rýchlosťou, a brat hovorí sestre, že má z toho auta vyskočiť? Veď to by pre ňu znamenalo istú smrť. Nechápem.