Tu len skrátený komentár k celému príbehu, podrobné hodnotenie som poslala na mail (zo svojej druhej mailovej adresy, tak snáď to neskončí v spame :-)):
Klady: Páči sa mi, že príbeh je z väčšej časti zrozumiteľný, že má hlavu a pätu a nábeh (i keď žiaľ nie celkom dotiahnutý) na dobrú fantasy atmosféru. Máš pozorovací talent a určitý zmysel pre vyjadrenie scény, jej načasovanie, charakteristiku postáv a správne rozprávačské tempo. Oceňujem, že názov nie je odveci a že myšlienka otázky ceny sa v texte objavuje hneď niekoľkokrát, je teda s textom spätá (opäť to ale narúša posledná kapitola, kde sa už cena nespomína a načína niečo úplne iné). Tiež sa mi páčilo – ale to som už spomenula aj na Enigme – že nastal nečakaný zvrat, keď Uldar zistil, že vlastne nepôjde o boj s drakom. Druhý neočakávaný obrat bol v tom, že Tiona vlastne nebola skutočná. Je dobré, keď čitateľ netuší, akým smerom sa text bude uberať, keď je nepredvídateľný. Na rozdiel od mnohých iných začínajúcich autorov si tiež ako-tak konzistentný (menšie nezrovnalosti, kde si odporuješ, sú vyznačené v texte), nezabúdaš na to, čo si napísal predtým – zranenia, výzor, vzťahy medzi postavami a podobne. V texte sa nájdu celkom vydarené obrazy a slovné spojenia, na ktorých sa dá stavať.
Zápory: Tu budem obšírnejšia, lebo chvála autora nikam neposúva, no z kritiky sa viac naučí. Nehovoriac o tom, že chyby sa hľadajú ľahšie než klady. :-) Takže najprv chyby celku. Prvá je, že to nie je poviedka, ide o otvorený útvar a teda tam chýba nejaká tá pointa, čo dobrú poviedku korunuje. Aj tá spojitosť s názvom, ktorú som pochválila, sa časom vytráca, veci sa len komplikujú a komplikujú a čitateľovi začína byť jasné, že sa díva len na zlomok väčšieho fantasy sveta a príbehu, čo vedie k istému rozčarovaniu. U brilantného autora by sme sa tešili, že je toho viac, ale žiaľ, Ty si to nemal spracované tak dobre, aby čítanie bolo pôžitkom. Máš veľa začiatočníckych štylistických chýb, k tomu sa vyjadrím ešte nižšie. Druhá vec, ktorá súvisí s prvou: Používaš značné množstvo nevysvetlených vecí typu záhadná Uldarova minulosť a tiež veľa zbytočných názvov, ktoré si čitateľ na takom krátkom priestore nezapamätá. Pritom zbytočne. Geografia kontinentu nebola pre tento krátky príbeh vôbec dôležitá. Pri krátkych útvaroch platí: používať čo najmenej mien a názvov, ako je to len možné, aby sme čitateľa zbytočne nezahlcovali a neodpútavali jeho pozornosť od toho, čo treba. Toto mi však až tak drasticky nevadilo. Tretia vec, z príbehu až príliš trčí Tolkien a Martin a to aj potom, ako si opravil mená. Sčítaný fantasy čitateľ poľahky zistí, čím si sa inšpiroval. Prezradia Ťa detaily. Autor by však mal mať svoj štýl a nikoho nenapodobňovať. V príbehu som žiaľ nenašla nič nápadito originálne – ani v spôsobe písania, ani v deji. Týmto sa ale podľa mňa nemusíš zatiaľ trápiť, vraví sa, že také veci ako autorský štýl prídu časom – treba však veľa písať a veľa čítať, nielen fantasy. A možno sa viac zamýšľať nad originálnymi detailmi, ktoré robia fantasy svety skutočnejšími a jedinečnejšími. Štvrtá vec, a táto je asi najpodstatnejšia – toto mi vadilo najviac – z príbehu až príliš trčí morálne posolstvo. Niektoré tie reči o otázke ceny, ako aj záverečný rozhovor Uldara s Faolinom žiaľ pôsobia tak, ako by ich písalo dieťa alebo pubertiak s hlavou plnou ideálov, ktoré chce roztrúbiť do celého sveta. Pôsobí to nevyzreto a obávam sa, že dospelých by si tým neoslovil. Vieš, morálne posolstvá sú strašne chúlostivá vec – jednak sú otrepané a klišé, jednak s pribúdajúcim vekom majú ľudia sklony im neveriť. Preto ich treba viac zakryť, nepodávať ich po lopate, a už vôbec nie po lopate do priamej reči postáv. Ani Tolkien ani Marin nikde nemajú také priamočiare vyjadrenia ako: „Vždy lepšie, ako skrývať sa v tieni stromov a čakať. Nečinne sa prizerať, ako zlo rastie. Nie je to môj osud. Možno by bolo lepšie ísť s vami, ukryť sa, žiť, zostarnúť a zomrieť. Ale navždy by som mal výčitky. Výčitky, že som mohol urobiť viac preto, aby bolo zlo potlačené. To nebude môj osud. Nebudem sa skrývať ako zbabelec.“ Celkove text pôsobí dosť začiatočníckym, neskúseným dojmom. Neviem, koľké je toto Tvoje dielo v poradí, no verím, že sa ešte vypiluješ. Ďalej, je dôležité, akým spôsobom je príbeh písaný, lebo to zo všetkého najviac ovplyvňuje, či čitateľa zaujme alebo nie. Nápady a dej majú u väčšiny ľudí až podradnú úlohu. Hlavná je štylizácia. A pred ňou stojí samozrejme ešte gramatika, no tú nemáš veľmi zlú – až na čiarky. Čiarky vždy vymedzujú oslovenie, skoro vždy sa píšu pred spojkami “že”, “ktorý” a “aby”. Pozor aj na úvodzovky, bodky, medzery a iné drobnosti, ktoré si mal neraz tiež zle. Na pohľad sú to len „prkotiny“, ale na čítanie môžu mať zásadný vplyv. A Tvoje najčastejšie štylistické chyby: Pridlhé vety, zlá vetná väzba, opakujúce sa slová, pridlhé a zbytočne sa opakujúce veci – tvojmu textu by veľmi pomohlo preškrtanie, slová s chybným významom, konzistencia, slovosled, členenie dialógov, nejasnosti – v Tvojej poviedke niekedy nebolo jasné, kto čo robí, resp. kto čo hovorí.
Tu len skrátený komentár k celému príbehu, podrobné hodnotenie som poslala na mail (zo svojej druhej mailovej adresy, tak snáď to neskončí v spame :-)):
Klady: Páči sa mi, že príbeh je z väčšej časti zrozumiteľný, že má hlavu a pätu a nábeh (i keď žiaľ nie celkom dotiahnutý) na dobrú fantasy atmosféru. Máš pozorovací talent a určitý zmysel pre vyjadrenie scény, jej načasovanie, charakteristiku postáv a správne rozprávačské tempo. Oceňujem, že názov nie je odveci a že myšlienka otázky ceny sa v texte objavuje hneď niekoľkokrát, je teda s textom spätá (opäť to ale narúša posledná kapitola, kde sa už cena nespomína a načína niečo úplne iné). Tiež sa mi páčilo – ale to som už spomenula aj na Enigme – že nastal nečakaný zvrat, keď Uldar zistil, že vlastne nepôjde o boj s drakom. Druhý neočakávaný obrat bol v tom, že Tiona vlastne nebola skutočná. Je dobré, keď čitateľ netuší, akým smerom sa text bude uberať, keď je nepredvídateľný. Na rozdiel od mnohých iných začínajúcich autorov si tiež ako-tak konzistentný (menšie nezrovnalosti, kde si odporuješ, sú vyznačené v texte), nezabúdaš na to, čo si napísal predtým – zranenia, výzor, vzťahy medzi postavami a podobne. V texte sa nájdu celkom vydarené obrazy a slovné spojenia, na ktorých sa dá stavať.
Zápory: Tu budem obšírnejšia, lebo chvála autora nikam neposúva, no z kritiky sa viac naučí. Nehovoriac o tom, že chyby sa hľadajú ľahšie než klady. :-)
Takže najprv chyby celku. Prvá je, že to nie je poviedka, ide o otvorený útvar a teda tam chýba nejaká tá pointa, čo dobrú poviedku korunuje. Aj tá spojitosť s názvom, ktorú som pochválila, sa časom vytráca, veci sa len komplikujú a komplikujú a čitateľovi začína byť jasné, že sa díva len na zlomok väčšieho fantasy sveta a príbehu, čo vedie k istému rozčarovaniu. U brilantného autora by sme sa tešili, že je toho viac, ale žiaľ, Ty si to nemal spracované tak dobre, aby čítanie bolo pôžitkom. Máš veľa začiatočníckych štylistických chýb, k tomu sa vyjadrím ešte nižšie.
Druhá vec, ktorá súvisí s prvou: Používaš značné množstvo nevysvetlených vecí typu záhadná Uldarova minulosť a tiež veľa zbytočných názvov, ktoré si čitateľ na takom krátkom priestore nezapamätá. Pritom zbytočne. Geografia kontinentu nebola pre tento krátky príbeh vôbec dôležitá. Pri krátkych útvaroch platí: používať čo najmenej mien a názvov, ako je to len možné, aby sme čitateľa zbytočne nezahlcovali a neodpútavali jeho pozornosť od toho, čo treba. Toto mi však až tak drasticky nevadilo.
Tretia vec, z príbehu až príliš trčí Tolkien a Martin a to aj potom, ako si opravil mená. Sčítaný fantasy čitateľ poľahky zistí, čím si sa inšpiroval. Prezradia Ťa detaily. Autor by však mal mať svoj štýl a nikoho nenapodobňovať. V príbehu som žiaľ nenašla nič nápadito originálne – ani v spôsobe písania, ani v deji. Týmto sa ale podľa mňa nemusíš zatiaľ trápiť, vraví sa, že také veci ako autorský štýl prídu časom – treba však veľa písať a veľa čítať, nielen fantasy. A možno sa viac zamýšľať nad originálnymi detailmi, ktoré robia fantasy svety skutočnejšími a jedinečnejšími.
Štvrtá vec, a táto je asi najpodstatnejšia – toto mi vadilo najviac – z príbehu až príliš trčí morálne posolstvo. Niektoré tie reči o otázke ceny, ako aj záverečný rozhovor Uldara s Faolinom žiaľ pôsobia tak, ako by ich písalo dieťa alebo pubertiak s hlavou plnou ideálov, ktoré chce roztrúbiť do celého sveta. Pôsobí to nevyzreto a obávam sa, že dospelých by si tým neoslovil. Vieš, morálne posolstvá sú strašne chúlostivá vec – jednak sú otrepané a klišé, jednak s pribúdajúcim vekom majú ľudia sklony im neveriť. Preto ich treba viac zakryť, nepodávať ich po lopate, a už vôbec nie po lopate do priamej reči postáv. Ani Tolkien ani Marin nikde nemajú také priamočiare vyjadrenia ako: „Vždy lepšie, ako skrývať sa v tieni stromov a čakať. Nečinne sa prizerať, ako zlo rastie. Nie je to môj osud. Možno by bolo lepšie ísť s vami, ukryť sa, žiť, zostarnúť a zomrieť. Ale navždy by som mal výčitky. Výčitky, že som mohol urobiť viac preto, aby bolo zlo potlačené. To nebude môj osud. Nebudem sa skrývať ako zbabelec.“
Celkove text pôsobí dosť začiatočníckym, neskúseným dojmom. Neviem, koľké je toto Tvoje dielo v poradí, no verím, že sa ešte vypiluješ.
Ďalej, je dôležité, akým spôsobom je príbeh písaný, lebo to zo všetkého najviac ovplyvňuje, či čitateľa zaujme alebo nie. Nápady a dej majú u väčšiny ľudí až podradnú úlohu. Hlavná je štylizácia. A pred ňou stojí samozrejme ešte gramatika, no tú nemáš veľmi zlú – až na čiarky. Čiarky vždy vymedzujú oslovenie, skoro vždy sa píšu pred spojkami “že”, “ktorý” a “aby”.
Pozor aj na úvodzovky, bodky, medzery a iné drobnosti, ktoré si mal neraz tiež zle. Na pohľad sú to len „prkotiny“, ale na čítanie môžu mať zásadný vplyv.
A Tvoje najčastejšie štylistické chyby: Pridlhé vety, zlá vetná väzba, opakujúce sa slová, pridlhé a zbytočne sa opakujúce veci – tvojmu textu by veľmi pomohlo preškrtanie, slová s chybným významom, konzistencia, slovosled, členenie dialógov, nejasnosti – v Tvojej poviedke niekedy nebolo jasné, kto čo robí, resp. kto čo hovorí.