No, dobrá správa: čítala som na blogoch už aj horšie fantasy. Zlá správa: Ale aj lepšie. :-D Dobre, teraz vážne. Súhlasím s kritickými komentármi predo mnou. Jesto čo zlepšovať. K tomu, čo ešte komentujúci ešte nespomenuli:

-       Hneď v prvom odstavci mi udrelo do očí, že v troch vetách za sebou sa opakuje rovnaké sloveso „byť“, dvakrát dokonca v rovnakom tvare

-       Odstavec má znázorňovať jednu viac-menej uzavretú informáciu. Preto prerušiť opis postavy enterom (narážam na medzeru medzi vetami „Dlhé, hnedé vlasy spočívali na mohutných ramenách.“ a „Mal oblečenú bielu, ošúchanú halenu.“ nie je dobrý nápad. Zneprehľadňuje to text. Naopak, žiada si to predeliť odstavec medzi vetami „No len čo zbadal človeka, troma dlhými skokmi sa pustil dolu svahom.  Mužovi po tvári prebehol úškrn.“

-       Pozor na prídavné mená. Možno to znie čudne, ale aj ony zhoršujú čitateľnosť. Slovné spojenia ako napríklad „bystrý sluch“, „červenými rubínmi“ (môže mať rubín aj inú farbu ako červenú?), „malého ohníka“ (keď je niečo zdrobnenina, asi to nebude veľké a netreba to zbytočne zdôrazňovať) by sa pokojne zaobišli aj bez prídavných mien.

-       Oslovenie postavy v priamej reči („Pán Eddar stávaj“, „Povedz chlapče, ako sa voláš?“, „Koho to nesieš Lenny?“) musí byť VŽDY vymedzené čiarkami. Čiže takto: „Pán Eddar, stávaj“, „Povedz, chlapče, ako sa voláš?“, „Koho to nesieš, Lenny?“

-       Meno Eddar mi čosi veľmi, ale veľmi pripomína. Podobnosť čisto náhodná? :-) K tomu tie „Dlhé, hnedé vlasy“ a ďalšie slovné spojenia či obrazy... ak sú moje konšpirácie nesprávne, ospravedlňujem sa.

Na stredoškoláka to však nie je zlé. Chýb sa časom dá zbaviť. Aj... ehm, no... sklonu k inšpirácií inými dielami (narážam na konšpirácie vyššie).