Ak mám pravdu povedať, táto kapitola sa mi páčila o čosi menej než predošlá. Prišli ďalšie novinky, no trošku klišévitejšie. Trauma zo smrti ženy... zívam, nič nové pod slnkom. Navyše Tionino rozprávanie, zvlášť ten dlhý odstavec v strede, je strašne únavné. Štýl stále lepší ako v prvej kapitole, ale tu z neho opäť viac trčí istá začiatočníckosť – neviem to lepšie popísať. Čiarky už nespomínam, ale keď to budeš opravovať, neprehliadni „niesu“ a „nato“ v poslednej vete (to slovo treba rozdeliť).