Teraz vážne... tvoje dielo ma prinútilo k návratu na túto stránku! Podľa mňa to vôbec nebolo také zlé, ako tuna niektorí načrtli. Skôr by som povedal, že ešte o čosi horšie.
To ale na druhú stranu neznamená, že nie je úmerné tvojmu veku. Preto ťa v škole zaň pochválili. K jeho okomentovaniu ma prinútilo tvoje motto: Ak chceš niečo dosiahnuť musíš o to bojovať. V tvojom prípade (ako aj vo väčšine iných) to bude boj samej so sebou, so svojou rýchlokvasenou autorskou pýchou. Ale to je taktiež normálne a bežné. Každý mladý autor, ktorý nič nepozná, je tak trochu fundamentalista odmietajúci kritiku, mysliac si, že "objavuje Ameriku", čo sa samozrejme stretne s odporom "zasvätených", ktorým sa zježia všetky chlpy pri pomyslení na to, že v tejto chvíli možno píšeš ďalšiu duchaplnú emoidnú záležitosť, z ktorej nás rozbolia útroby. Neuvedomujú si ale zároveň, že hoc bude možno podobne nečitateľná ako táto, už v nej bude zárodok niečoho nového, niečoho naozaj tvojho, čo sa stane natrvalo súčasťou tvojej "básnickej" osobnosti. Toto, čo si nám tu predviedla, nie si ešte ty. Je to len výsledok Twilightu a Upírskych denníkov (takže de facto kritizujeme ich, nie teba). Ty ešte len musíš vzniknúť. A hoc nás teraz v duchu preklínaš do desiateho kolena, v podvedomí sa ti niečo z našich slov aj zachytí a posunie ta ďalej (ako naznačil kolega Gino). Ak si odmyslím gýčovitosť a falošnú prehnanosť tvojho diela, tak tam v pozadí zároveň cítim aj veľkú citlivosť, neodmysliteľnú súčasť spisovateľa, na ktorej môžeš začať stavať. Takže hlavu hore, vypnúť seriály, viac čítať, žiť reálny život a hlavne - vnímať ho :)
tak dlho som sa odmlčal :)
Teraz vážne... tvoje dielo ma prinútilo k návratu na túto stránku! Podľa mňa to vôbec nebolo také zlé, ako tuna niektorí načrtli. Skôr by som povedal, že ešte o čosi horšie.
To ale na druhú stranu neznamená, že nie je úmerné tvojmu veku. Preto ťa v škole zaň pochválili. K jeho okomentovaniu ma prinútilo tvoje motto: Ak chceš niečo dosiahnuť musíš o to bojovať. V tvojom prípade (ako aj vo väčšine iných) to bude boj samej so sebou, so svojou rýchlokvasenou autorskou pýchou. Ale to je taktiež normálne a bežné. Každý mladý autor, ktorý nič nepozná, je tak trochu fundamentalista odmietajúci kritiku, mysliac si, že "objavuje Ameriku", čo sa samozrejme stretne s odporom "zasvätených", ktorým sa zježia všetky chlpy pri pomyslení na to, že v tejto chvíli možno píšeš ďalšiu duchaplnú emoidnú záležitosť, z ktorej nás rozbolia útroby. Neuvedomujú si ale zároveň, že hoc bude možno podobne nečitateľná ako táto, už v nej bude zárodok niečoho nového, niečoho naozaj tvojho, čo sa stane natrvalo súčasťou tvojej "básnickej" osobnosti. Toto, čo si nám tu predviedla, nie si ešte ty. Je to len výsledok Twilightu a Upírskych denníkov (takže de facto kritizujeme ich, nie teba). Ty ešte len musíš vzniknúť. A hoc nás teraz v duchu preklínaš do desiateho kolena, v podvedomí sa ti niečo z našich slov aj zachytí a posunie ta ďalej (ako naznačil kolega Gino). Ak si odmyslím gýčovitosť a falošnú prehnanosť tvojho diela, tak tam v pozadí zároveň cítim aj veľkú citlivosť, neodmysliteľnú súčasť spisovateľa, na ktorej môžeš začať stavať. Takže hlavu hore, vypnúť seriály, viac čítať, žiť reálny život a hlavne - vnímať ho :)