Precital som najprv 8, potom 1,2,3 a vtedy som sa rozhodol napisat.
Ono aj v klastore sa najde obcas uletena osoba. A aj pribeh si mozes vytvorit jak chces. Ale pokial chces vytvarat fikciu realnosti, tak momentalne minimalne chodis po tenkom lade. I ked ak ziadnu mnisku nepoznas, takmusim uznat, ze ten vykon je celkom dobry.
Ak chces pisat o odchode z klastora, nie je to nic mimoriadne a vacsinou ani tragicke.
Mnoho odchodov byva po skonceni casnych slubov, alebo niektori jednoducho nie su pripusteny k vecnym slubom.
Odchody po vecnych sluboch, alebo pocas trvania casneho slubu byvaju zriedkavejsie.
Trochu zivot za murmi klastora poznam, i ked sam som sa o zasvateny zivot neuchadzal. Pre niektore charakterove crty tvojich postav si viem dokonca predstavit podobu s konkretnymi ludmi. Len skoda, ze im obcas priradis vlastnosti, resp. myslienky, ktore sa mozu mozno tak zdat vonkajsiemu pozorovatelovi, ale su v rozpore s normalnym beznym presvedcenim zasvatenych osob. Dokonca aj dodrziavanaie pravidiel ma svoje moralne zasady. A aj hriech je definovany ovela zlozitejsie, ako si to bezny clovek predstavuje.
A tiez potom zalezi kto ma ako formovane svedomie. Niekto ho ma uzke jak skalnata cesticka a ma problem aj z beznej veci, napr. osprchovat sa v spolocnych sprchach. Iny ho ma siroke jak dialnica a dokaze si pomaly ospravedlnit aj pornofilm. Oba pristupy su nezdrave, ale najst zdravu cestu je tazke.
Preto mi prijde odveci chciet po chorom, aby nelezal na bruchu. To nemala chciet ani ona sama od seba, ani nikto z jej spolusestier od nej. Moze sa najst aj v takomto spolocenstve par "hlupych", co by na tom trvali, ale ostatni by ich mali usmernit. A matka predstavena ako prva. A v kazdom pripade jej spovednik by jej to mal vytknut, ze je to chybou sa z toho spovedat a vysvetlit preco. Vela ludi si mysli, ze ked nieco ukradnu, tak sa staci pomodlit Zdravs a to nie je pravda. A su pripady (specialne) kedy zas neist v nedelu na omsu moze byt dobry skutok. Dufam, ze ta moc nepletiem. ;)
Ak budes pisat o klastore, tak prvym a zakladnym jeho rozmerom je Boh. Je to velmi narocny rozmer a tazko ho opisat niekomu, kto v Boha neveri. Boh nekonecny, milosrdy, laskavy a mocny. Boh pre svoj lud zehna celu zem. Uz samotna pritomnost klastora je pre ludi pozehnanim. Fakt neviem ako toto priblizit beznemu citatelovi, ktory videl sestricku akurat v telke. Ak niekto povie neverim, tak tento rozmer mizne a ja len akceptujem jeho nazor. Neviem a nebudem ho presviedcat.
Druhym rozmerom je dobro a dokonalost. tento rozmer je svetskejsi a lahsie sa da priblizit beznemu citatelovi. Cokolvek v klastore robia, snazia sa to robit s tymto zamerom. (aj ked i toto mozu robit zle)
A teraz k tvojmu romanu. OBIDVA tieto rozemery su viac, alebo menej deformovane ludskou nedokonalostou. A v tvojom pripade myslim, ze hladas ten pripad viac.
No ak sa ti tema, ktoru si si zvolila paci a budes ju chciet dobre/ realisticky dokoncit, tak ta caka nelahka cesta. Ale prajem Ti, aby si ju zvladla.
Precital som najprv 8, potom 1,2,3 a vtedy som sa rozhodol napisat.
Ono aj v klastore sa najde obcas uletena osoba. A aj pribeh si mozes vytvorit jak chces. Ale pokial chces vytvarat fikciu realnosti, tak momentalne minimalne chodis po tenkom lade. I ked ak ziadnu mnisku nepoznas, takmusim uznat, ze ten vykon je celkom dobry.
Ak chces pisat o odchode z klastora, nie je to nic mimoriadne a vacsinou ani tragicke.
Mnoho odchodov byva po skonceni casnych slubov, alebo niektori jednoducho nie su pripusteny k vecnym slubom.
Odchody po vecnych sluboch, alebo pocas trvania casneho slubu byvaju zriedkavejsie.
Trochu zivot za murmi klastora poznam, i ked sam som sa o zasvateny zivot neuchadzal. Pre niektore charakterove crty tvojich postav si viem dokonca predstavit podobu s konkretnymi ludmi. Len skoda, ze im obcas priradis vlastnosti, resp. myslienky, ktore sa mozu mozno tak zdat vonkajsiemu pozorovatelovi, ale su v rozpore s normalnym beznym presvedcenim zasvatenych osob. Dokonca aj dodrziavanaie pravidiel ma svoje moralne zasady. A aj hriech je definovany ovela zlozitejsie, ako si to bezny clovek predstavuje.
A tiez potom zalezi kto ma ako formovane svedomie. Niekto ho ma uzke jak skalnata cesticka a ma problem aj z beznej veci, napr. osprchovat sa v spolocnych sprchach. Iny ho ma siroke jak dialnica a dokaze si pomaly ospravedlnit aj pornofilm. Oba pristupy su nezdrave, ale najst zdravu cestu je tazke.
Preto mi prijde odveci chciet po chorom, aby nelezal na bruchu. To nemala chciet ani ona sama od seba, ani nikto z jej spolusestier od nej. Moze sa najst aj v takomto spolocenstve par "hlupych", co by na tom trvali, ale ostatni by ich mali usmernit. A matka predstavena ako prva. A v kazdom pripade jej spovednik by jej to mal vytknut, ze je to chybou sa z toho spovedat a vysvetlit preco. Vela ludi si mysli, ze ked nieco ukradnu, tak sa staci pomodlit Zdravs a to nie je pravda. A su pripady (specialne) kedy zas neist v nedelu na omsu moze byt dobry skutok. Dufam, ze ta moc nepletiem. ;)
Ak budes pisat o klastore, tak prvym a zakladnym jeho rozmerom je Boh. Je to velmi narocny rozmer a tazko ho opisat niekomu, kto v Boha neveri. Boh nekonecny, milosrdy, laskavy a mocny. Boh pre svoj lud zehna celu zem. Uz samotna pritomnost klastora je pre ludi pozehnanim. Fakt neviem ako toto priblizit beznemu citatelovi, ktory videl sestricku akurat v telke. Ak niekto povie neverim, tak tento rozmer mizne a ja len akceptujem jeho nazor. Neviem a nebudem ho presviedcat.
Druhym rozmerom je dobro a dokonalost. tento rozmer je svetskejsi a lahsie sa da priblizit beznemu citatelovi. Cokolvek v klastore robia, snazia sa to robit s tymto zamerom. (aj ked i toto mozu robit zle)
A teraz k tvojmu romanu. OBIDVA tieto rozemery su viac, alebo menej deformovane ludskou nedokonalostou. A v tvojom pripade myslim, ze hladas ten pripad viac.
No ak sa ti tema, ktoru si si zvolila paci a budes ju chciet dobre/ realisticky dokoncit, tak ta caka nelahka cesta. Ale prajem Ti, aby si ju zvladla.
Martin