Neviem prečo všetci myslia, že stačí si nájsť toho pravého a ihneď  život pojde  ako po masle a  láska  bude trvať až po hrob atd. Kedy už pochopia, že každý  vzťah je predovšetkým ťažká duševná práca. Aj lásku aj priateľstvo je treba  pestovať ako vzácnu kvetinu, starať sa o ňu, venovať sa jej- inak po nejakom čase zvädne. A potom uschne a uhyne. Je pravda, že v rozpade každého vzťahu  na vine sú vždy dvaja-hoci podiel viny nemusí byť rovnaký. Ale ak sa vám zdá , že vaša kvetinka posobi zvädnuto, prečo ne urobíte maximum aby ste ju oživili? Prečo mnohé radšej utekajú po novú kvetinku? A potom,kedy  im uschne aj ta, nárekaju o životnom sklamaní, o tom že nemajú v láske šťastie a že láska  vôbec  neexistuje. Existuje. Len prestaňte nariekať a pracujte dušou.