Pri čítaní textov bez diakritiky niekedy autor uvedie čitateľa do zmätku - niekedy mu tým aj znemožní vychutnať si krásu slovenčiny. Napr. ak napíšete slovo sôvä (čo je sovie mláďa) bez diakritiky, vznikne "sova"... čo je celkom iný objekt :) Ale je to OCH (OCH = óčeň charašó. OCH je slovanská obdoba anglosaského OK). Dnešná hektická doba od moderného človeka vyžaduje zjednodušovanie - a písanie bez diakritiky tiež patrí do tejto kategórie. V mailoch je to podľa mňa OCH, v literárnom diele by tento postup mal byť spojený s umeleckým zámerom a korešpondovať s obsahom diela. Ináč vyznieva ako lenivosť autora stláčať SHIFT, alebo ako snaha niečím sa za každú cenu odlišovať, príp. ako protest nekonformného nepochopeného umelca proti spoločnosti lpiacej na zatuchnutých tradíciách :) Alebo by sa mal internet "omilostiť", a teda by sme mali považovať uverejňovanie napr. poézie bez diakritiky na nete za akceptovateľné? (Čo ak autor píše z Austrálie? Mal by takýto slovenský austrálčan pred básničkou vysvetliť, že nemá na klávesnici "ô"? Je neslušné, ak na to neupozorní?) Ak si o tom niečo (alebo niečo iné) myslíte, napíšte. (Okrem názorov na OBSAH uverejnenej poézie, of kórs, ktoré iste autora prednostne zaujímajú.)