Chvála Bohu máme.

Sýkorky obdivujem už dávno. Pracovala som v jednej súkromej firme a mala som

okno nasmerované do záhrady. Strecha bola predĺžená a dalo sa na ňu vliezť cez moje okno.

Dala som preto na strechu krmivo nielen pre sýkorky. S kolegom sme nechápali, ako sa

môžu svojimi krehkými pazúrikmi držať na stene a čakať, až si semienko vezme

sýkorka, ktorá je na rade. Ostatné čakali prikvačené na stene, kým na ne neprišiel rad.

A nechápala som, ako na to prišli, že na našej streche pribudli v zime semienka

slnečnice. Odvtedy sýkorky obdivujem nielen pre ich spev.