Prvý raz som ho videl v Argentíne pri vodopádoch Iguazu, bol však nízko. Oveľa vyššie bol v Patagónii (mestečko El Calafate -73 stupňov j.z.š.), tam bol aj výraznejší.
Južný kríž celkom nenaplnil moje očakávania (okrem pocitu splneného romantického detského sna), ide o dosť nevýrazné súhvezdie, tiež nemá v strede ramien kríža nijakú hviezdu, takže je to skôr kosoštvorcový šarkan, ako kríž, ale budiž. Naviac, nemá štyri hviezdy, ale patrí doň ešte epsilon, ktorý narušuje symetriu kríža ( ďalšie slabšie hviezdy). Prečo je teda toto súhvezdie také populárne? Nuž, zrejme preto, lebo ho námorníci od 16. storočia používali na určenie južného nebeského pólu. Dokonca krajiny Južnej Ameriky začali nazývať "krajiny Južného kríža". (My by sme analogicky mali byť "Krajiny Malého voza"). Časom sa toto nenápadné súhvezdie stalo ikonou južnej oblohy.
Na potvoru si ho tiež možno pomýliť s podobným tzv. Nepravým Južným krížom, ktorý leží západnejšie. Pre námorníkov v minulosti takáto zámena mohla byť otázkou života a smrti.
Južná obloha ma zaujala najmä nádhernou Mliečnou cestou, tiež sa nám podarilo nájsť (pomocou simulátora v mobile) našu susedku Alfu v Kentaurovi, "navigačnú" hviezdu Canopus a pravdaže "Psiu hviezdu" - Sírius. Plus niekoľko planét. Tiež Uhoľné vrece pri Južnom kríži ľudia s lepším zrakom identifikovali.
Chcelo by to postaviť na breh jazera Lago Argentino Tvoj teleskop (veľkosti osobného auta) a urobiť si dôkladnú, vzrušujúcu prechádzku vesmírom, ktorý my, severnopologuľania (vymyslel som nové slovo!), nikdy neuvidíme. (Okrem tých, čo sú ochotní terigať sa lietadlom pol dňa na opačný koniec sveta a tam ochotných v noci opustiť hotelový bar.)