Zámerom mojich reportáží nie je niekoho ohúriť (aj keď ma, samozrejme, poteší, keď to niekto napíše), ale zverejniť pár fotiek a informácií z miest, kam sa bežne necestuje. Zároveň je to pre mňa taká malá kronika toho, čo som zažil (týka sa to hlavne splavov - tie tu mám takmer všetky - cesty len niektoré).
Amazonka a okolie sa fotografuje dosť ťažko človeku, čo má na ňu len 3 dni a navyše nevláči so sebou ťažké fotodelo s teleobjektívom, ale len malý turistický fotoaparát.
Vysvetlím: plavba po Amazonke či Rio Negro je dosť fádna - na najbližší breh je to často aj 5 km - z tejto vzdialenosti na brehu nenafotíš nič, môžeš urobiť pár záberov vodnej šíravy, pekné západy slnka a samozrejme detaily lode (lode sú moja slabá stránka)... 
Vizuálne zaujímavejšie sú vyjazdy na menších člnoch do ramien - odtiaľ sú aj najzaujímavejšie snímky. Tiež navštíviť dom domorodcov je výnimočný zážitok - Európan si tu uvedomí, akými zbytočnými vecami sa obklopujeme. Dúfam, že to moje snímky potvrdzujú...
Dažďový prales je tiež dosť monotónny - nekonečná húština stromov a lian, vo dne je všetko zalezené, takže je tu pokoj, akurát sem-tam stúpiš na tarantulu, spadne ti zo stromu na plecia had, či z kríkov vybehne leopard... ináč dosť nuda; prales má totiž viac stromových "poschodí" (až do výšky 70 m ! ) - najviac života a zvierat je na vyšších poschodiach (opice, vtáky, hady, motýle, hmyz...)  Na najnižšom poschodí (na zemi) sa dajú však nafotiť pekné detaily (napr. zo života obrovských mravcov - treba však na ne mať čas a vybavenie - za skupinou sa však neoplatí zaostať, lebo sa s ňou už nemusíš stretnúť).
Chcelo by to, vybrať sa tam sám a pobudnúť tam dlhšie s miestnym sprievodcom. Ale ja som vďačný, že som tam aspoň nakukol a nadýchal sa atmosféry tohto úžasného kúta našej planéty.