ktorý je smutný z mojich názorov či postojov... (po Adhare). Tá cenzúra na LitWebe spočíva v tom, že sa skontroluje rubrika, či to do nej patrí a odmietne sa uverejniť niečo podobné príspevkom pána Feriho, teda jedna-dve výhražné vety, ktoré sú celým príspevkom. Akú umeleckú hodnotu prinášajú na literárnu stránku takéto príspevky? Nemajú sa takéto veci riešiť iným spôsobom a inde?

Na tej mnou spomínanej stránke sú lepšie texty aj horšie, dokonca aj tie úplne otrasné. Necenzúruje sa tam prejav, ale redakcia odmieta mať stránku zasvinenú spamom. A tým, že tam každý príspevok ostáva, že s ním nemožno tak slobodne hýbať, administrátori vedú k väčšej zodpovednosti každého prispievateľa. Smilanovia či Ferinovia to asi neriešia, ale väčšina autorov áno, nechcú byť na smiech, chcú si za tým, čo verejne publikujú, stáť.

Posledná otázka: Ako vyzerá operatívne riešenie? Aký časový horizont možno ešte za operatívny označiť?

Takéto debaty nie sú pre mňa. Čudujem sa sama sebe. Hádžem na ľudí len smútok a des, pritom som chcela... asi to naozaj pre Vás nie je dôležité ani zaujímavé, čo som chcela, k čomu smerujú moje aktivity, autorské aj ľudské.