Stihla si to fakt dosť rýchlo:))) No poviem ti... úprimne, nedávno som to celé dopísala a mám trošku traumu, že už sa tak často s Miou a Danou "nestretávam" pri písaní:D Ale zase, konečne som tomu dala záver, nad ktorým som dlho uvažovala. Tento denník píšem už od pätnástich (dopísala som to teraz v dvadsiatich:),bola to celkom spontánna záležitosť a nikdy by mi nenapadlo, že napíšem vyšše 200 A4 strán! Takže je toho ešte dosť. Naozaj som začala písať v období, keď som dosť fičala na denníkoch princeznej, ten štýl písania mi je blízky a cítim sa v ňom dobre:)Čo ma k Mire inšpirovalo? No občas ja sama:D K druhej otázke, musím sa priznať, že hlavne zo začiatku to bolo hlavne o spontánnych nápadoch, neskôr som už viac uvažovala, čo bude ďalej a ešte taká perlička - v počiatku som plánovala nechať Miu s Michaelom Evansom, ale keďže on bol ekvivalentom pre chlapca, s ktorým som na napokon nezačala chodiť:) tak som sa rozhodla ho vykresliť ako Miin omyl:) Dosť ma teda inšpirovali aj vlastné životné situácie:) Aj Mark Sellers predstavuje, niekoho zo skutočného života, on mal byť druhá alternatíva Miinho vysnívaného princa, nakoniec som si však uvedomila, že by to mal byť Dan, niekto, kto bol pri Mii od začiatku. Viac nebudem prezrádať. Mia sa pri tom všetkom ešte riadne zapotí, keďže príbeh je asi ešte len vo väčšej polovici:)Ale v podstate píšem asi tak, že keď mi niečo príde na um moje prsty sa rozbehnú po klávesníci ako šialené (vďaka za strojopis - užitočný predmet:)), a keď sa mi to páči, tak to tam nechám. Nikdy som sa nenaučila pracovať podľa osnovy, neviem to, aj keď si ju napíšem, vždy mi počas písania napadne niečo "lepšie" a osnova je ta tam:). No je toho ešte dosť čo sa týka dĺžky, ako som sa už zmienila, hádam to bude ešte stále zaujímavé, je v tom ešte veľa menších i väčších zápletiek a začala som obšírnejšie opisovať aj životy iných ľudí okolo Mii:) Ďakujem za "výdatný "koment:D Aj teba nech múza kope:D