...je dosť dlhá a zložitá. Ak by som mala napísať všetky jej súvislosti, tak to by bol dlhší príspevok, než priemerne dlhá próza objavujúca sa na tomto blogu. :-) Išlo v tom viac ľudí a bolo to vyvrcholenie niekoľkomesačných sporov a nevraživosti medzi mnou a istými osobami. Možno mi to spravili z pomsty. Aj keď sa mi nemali prečo mstiť - to skôr ja im. Zjednodušene to bolo asi tak: Ja prispievam článkami do slovenskej verzie Wikipédie. Iste poznáte Wikipédiu. Väčšinou prvý výsledok nejakého vyhľadávania v Googli... :-) Zoznam článkov, ktoré som tam už napísala, možno nájsť tu: http://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Eryn_Blaireová/Články A jedného dňa mi istý človek urazil moje články vo Wikipédii, napísal o nich, že sú nanič. To by mi ani moc nevadilo - každý má právo na názor. Ale čuduj sa svete, o pár dní sa jeden z mojich článkov objavil na strákach dotyčnej osoby. A ako autor bol podpísaný ktosi iný. Nie ten istý človek, čo mi moje články hanil, pretože, ako som povedala, išlo ich v tom viac. Ale dotyčný bol niečo ako administrátorom tých stránok. Napísala som mu mail, v ktorom som žiadala o nápravu. Buď uvedenie pravého autora, alebo stiahnutie môjho článku z jeho stránok. Nič také sa nestalo, namiesto toho mi vážený administrátor vynadal. Mala som v tom období niekoľko iných a dosť ťažkých problémov. Toto bola posledná kvapka v pohári - úplne som sa zrútila, mala som horúčky (netušila som, že zvýšená teplota môže byť aj z nervov), zvracala som a keď ma to prešlo, začala som príšerne chudnúť. Trvalo mi pol roka, kým som sa z toho ako-tak duševne a telesne pozbierala a moja hmotnosť sa začala vracať do normálu. Ale nebojte sa, nie každý podvedený autor musí skončiť takto hrôzostrašne. :-) Ono to fakt nebolo len kvôli tomu plagiátorstvu, ako som už spomínala, mala som vtedy dosť iných problémov. Ešte však ani zďaleka nie som za vodou a obávam sa, že keby toto niekto urobil s nejakým mojim literárnym dielom, ku ktorým mám neporovnateľne silnejší vzťah ako k nejakým náučným článkom, mohlo by sa to stať znova. Mám totiž svojich príbehov len málo, ale sú dlhé a pracovala som na nich celé roky (na rozdiel od článkov vo Wikipédii, s ktorými som hotová za deň-dva). Takže keby sa hociktorému z nich niečo stalo, bola by to pre mňa obrovská strata.