Chápem. Keby sa môj život tak dramaticky zmenil, tiež by som asi mala na mnohé veci iný pohľad. Ale môj život zostáva stále rovnako statický, ako keď som mala 15, a neudialo sa nič, čo by ho odklialo. (Niežeby som závidela. :-)))

Súhlasím, že o depresii sa ťažko píše, a ostatným sa to tiež ťažko číta. Mne tiež dlho trvalo, kým som na písanie o chorobnom smútku nazbierala odvahu, no a výsledok (tu na Enigme zverejnený Denník samovraha) je napriek tomu dosť rozpačitý.

Nuž, zdá sa, že naše čitateľské cesty sa rozídu, takéto témy (obzvlášť tému deti) nemusím. Možno si aj pamätáš, ako som Ti niektoré z tých novších vecí skritizovala na Mámtalente. Nie je to skrátka moja šálka kávy, teda kakaa (kávu nepijem rovnako ako som ju nepila v pätnástich :-)).

(P.S. To, že materinská láska o chlp prekonáva partnerskú, si nemusela spomínať, teraz hrozí, že sem nabehne Vlado s poučením, že je to prirodzený dôsledok evolúcie. :-D)